Arrogant boy |Yoonmin|BTS

8.

V aute, po dlhom chodení po zoologickej záhrade, si konečne sadnem do auta a ubolené nohy si zdvihnem k brade. Nepamätám si že by bola až taká veľká.

"Odveziem ťa domov." prehovorí Yoongi, "si unavený."

Prikývnem a naširoko si zívnem, pretože nemám energiu ani na odpoveď. Začína na mňa doliehať, že som v noci skoro nezažmúril oka.

"Kľudne si zdriemni, zobudím ťa."

Pov Yoongi

Chvíľkami na Jimina pozriem a sledujem ako roztomilo vyzerá v spánku. Hruď sa mu pravidelne dvíha a pod viečkami jasne vidno, ako pohybuje očami zo strany na stranu, z čoho usudzujem že sa mu niečo sníva.

Krátko na to mi cinkne správa.

Neznámy: Čo tak pusu na dobrú noc?

Yoongi: Nestačí, keď si získam jeho dôveru?

Neznámy: Musíš mu zlomiť srdce.

Neznámy: A nezabúdaj, nesmieš sa prezradiť.. :)

Prudko sa hodím do sedadla a mám pocit že o chvíľu vybuchnem. DO RITI!   tresnem si rukou do stehna a chvíľu musím zhlboka dýchať aby som sa upokojil. Stačí mi totiž jediný pohľad na spiaceho Jimina a viem, že mu nechcem ublížiť. Nemôžem. Lenže musím. Ak existuje aspoň chabá nádej že Namjoon žije..musím. Kvôli Jinovi. Dlhujem mu to. Im obom. A preto nemám na výber.

Potichu vykĺznem z auta a nežne ho vezmem do náruče tak, aby som ho nezobudil. Keď sa otočím, vidím, že vo dverách jeho domu už stojí jeho matka a s rukami založenými na hrudi sleduje každý môj pohyb.

"Čo sa stalo?" vyzvedá ako náhle prekročím prah dverí.

"Bol unavený a zaspal mi v aute." vysvetlím potichu, dúfajúc že sa nezobudí.

"Vynesiem ho do jeho izby. Kde ju má?"

"Na poschodí vpravo."

Opatrne ho vynesiem hore a nohami otváram dvere, pretože na jednej ruke by som ho neudržal. Vo chvíli, keď ho chcem položiť na posteľ sa však jeho očí otvoria a uprie na mňa ospalý pohľad.

"Čo sa deje?" opýta sa zmätene a rozhliadne sa po izbe, akoby tu nikdy pred tým nebol.

"Zaspal si, tak som ťa vyniesol do tvojej izby." šepnem nervózne.

V hlave mi víri množstvo myšlienok. Jedna stíha druhú, no v popredí je jediná. Nemôžeš mu to povedať. Nechceš predsa aby skončil ako Jin.

Pov Jimin

Zmätene sedím na posteli a snažím sa prebrať, no oči sa mi aj napriek všetkým mojim snahám stále zatvárajú. Nepomáha ani to, že si ich pošúcham prstami.

"Ďakujem." poviem napokon a postavím sa, aby som si mohol ponaťahovať svaly.

"Aj nabudúce." odvetí a až vtedy si všimnem ako blízko pri mne stojí.

Dych sa mi zasekne v krku a roztrasú sa mi nohy. Nehovoriac o tom, ako splašene mi bije srdce. Trepoce sa ako kolibrík. Je tak blízko že detailne vidím každý záhyb na jeho dokonalej tvári. Cítim jeho mužskú vôňu, ktorá prebudí všetky bunky v mojom tele.

Vtom si nos jemne obtrie o môj a dostane sa ešte bližšie, pozorne sledujúc moju reakciu. Keď sa nebránim tak celkom pomaličky skloní hlavu a najprv len letmo obtrie svoje pery o tie moje. V momente keď sa naše pery stretnú stratí kontrolu a prisunie si ma bližšie. Ruku mi položí na zátylok a jazykom vkĺzne do mojich pootvorených úst.

V prvom momente neviem ako reagovať, no moje ruky akoby samy vedeli čo majú robiť. Pevne sa mu omotajú okolo krku, pritiahnu ho ešte bližšie a moje pery začnú spolupracovať.

Zasiahol mi dušu, keď dal mi dlhú dlhú pusu, a moje pery pili, ako slnko rosu.