Ráno mám pocit, akoby ma niekto tresol po hlave kladivom, alebo akoby som sa poriadne opil. Z toľkého premýšľania, kvôli ktorému som do rana nemohol zaspať ma bolí hlava a Tae si všímne že sa niečo deje. Pozná ma pridobre aby som to pred ním skryl.
"Čo sa deje Jiminie?" nadvihne jedno obočie a premeria si ma pohľadom, akoby kontroloval či som celý, len čo sa priblížim k lavici.
"Nič sa nedeje. Veľa som toho nenaspal."
"Naozaj?"
"Uhm.." prikývnem a vyložím si knihy na stôl a usmejem sa, aby videl že som v poriadku.
"Nevieš prečo sa ten nový na teba stále pozerá?" zmení tému, drgne do mňa lakťom, že skoro dostanem infarkt a veľavýznamne žmurkne.
"Určite nepozerá." zamrmlem no aj tak šibnem pohľadom na Yoongiho a široko sa usmejem keď si všimnem že na mňa upiera svoje orieškové oči.
"Tak prečo na teba pozerá?" znovu do mňa drgne a ja opäť od ľaku nadskočím.
"Prestaň s tým dobre?! Možno som s ním bol včera v kine..." priznám sa celý červený a sklopím zrak.
"Ale nie! Fakt? To som rád." zvískne a hrdo ma potľapká po pleci.
"Áno a tichšie!" okríknem ho no jeho reakcia ma zahreje pri srdci. Vždy sa o mňa tak bojí, že je rád za akýkoľvek vzťah čo nadviažem.
"Idete niekde aj dnes?" vyzvedá ďalej.
"Do zoo. Hneď po škole."
***
"Si pripravený Jiminie?" volá na mňa Yoongi zo strany vodiča a naznač mi aby som nastúpil.
"Na zoo alebo na tvoje šoférovanie? Ak na zoo tak áno, ak na tvoje šoférovanie...tak nie.." chvíľku je ticho a potom vyprsknem do smiechu a vkĺznem na sedadlo spolujazdca.
"Náhodou! Šoférujem skvele." odvetí dotknuto a naštartuje.
"Nevyzeráš na fanúšika bezpečnej jazdy." podpichnem ho keď vyrazíme, na čo mi odpovie našpúlením pier.
"Ešte nikdy som nenabúral, ale všetko je raz, po prvý raz." zavtipkuje a natočí volant, takže sme na chvíľu mimo pruh.
"Dobre! Verím ti!" skríknem na neho a nechty zaborím do sedadla a nechám ich tam pokým sa opäť nezaradí.
"A budem vďačný, ak nebudeš hazardovať s mojím životom." podotknem.
"To by som si nedovolil." zvodne na mňa žmurkne a uprie pohľad na cestu, čím mi dá príležitosť upokojiť sa.
Srdce mi bije od vzrušenia a niekoľkokrát si musím dlane utrieť o spodok nohavíc, pretože sa mi od nervozity potia ako šialené. A všetky tie pocity vo mne vyvoláva Yoongi, čo je zvláštne, keď som s ním bol prvý raz len včera.
***
Pred zoologickou vystúpime a ja sa konečne môžem nadýchať čerstvého vzduchu, zatiaľ čo Yoongi kupuje lístky. A mám možnosť sa upokojiť. To je hlavné. Nádych, výdych a úsmev Jimin.
Milo sa na Yoongiho usmejem keď ku mne pristúpi s dvoma lístkami a veselo mi nimi zamáva pred nosom a do ruky mi strčí niekoľko papierových vreciek s jedlom.
"Hor sa na to!" chytí ma za ruku a ťahá ma dovnútra, až si prídem ako otec, ktorého syn ťahá na kolotoče.
"Aké je tvoje obľúbené zviera?" pýta sa po ceste do pavilónu mačkovitých šeliem.
"Asi panda.. ale mám rád aj šteniatka." naznačím psí pohľad a pri jeho prekvapenom výraze sa zachechtám.
"A tvoje?"
"Koala." odvetí s úsmevom.
"To preto, lebo väčšinu dňa prespí?"
"Presne tak Chimmy."
❤❤❤
YOU ARE READING
Arrogant boy |Yoonmin|BTS
Fanfiction-Vždy si ma miloval? •Áno. -Aj vtedy keď si hovoril že ma nenávidíš? •Vtedy najviac.