Arrogant boy |Yoonmin|BTS

2.

Vtrhnem do triedy, akoby ma naháňala svorka vlkov a napochodujem k svojej lavici, kde sa okamžite vrhnem na svojho spolusediaceho.

"TAEHYUNG!" okríknem ho, len ho tak nadhodí na mieste a okamžite mi venuje svoju plnú pozornosť. Zvedavo nadvihne obočie, no vzápätí pochopí čo ma rozrušilo a narovná sa.

"Čo sa stalo Jimin?!"

"ČO SA STALO?!" Od nervov nedokážem prestať kričať tak mu na kolená hodím svoj telefón, na ktorom stále svietia moje správy.

Taehyung si ich rýchlo prečíta a zvrášti tvár. "Použil si tie programy, ktoré som ti odporučil?" vyzvedá.

"Urobil som všetko presne tak, ako si mi povedal." odpoviem už trochu pokojnejšie, no krv vo mne stále vrie.
"Ako sa dostal k môjmu číslu? Vieš zistiť kto to je?"

Je vidieť ako váha pred tým, než odpovie. "Vieš ľudia na deep webe nie sú žiadny začiatočníci. Vedia narábať s počítačmi aj s omnoho horšími vecami. Zistiť si číslo je pre nich to najjednoduchšie." všimnem si že sa odmlčí, čiže to najhoršie ešte nepovedal.

"Čo ešte?!"

"No.. Pravdepodobne už vie aj kde bývaš, kde chodíš do školy a mnoho iného. Poznám takéto typy." Pri pohľade na moju tvár zmĺkol.

"Prečo si mi nepovedal že sa niečo takéto môže stať? Vravel si že je to bezpečné!" na mojom hlase jasne počuť aký som rozrušený, no nedokážem si pomôcť. V hlave sa mi už objavujú tie najhoršie možné scenáre.

"Myslel som si že je to bezpečné. Tie programy používam už veľmi dlho a doteraz sa mi nič podobné nestalo. Asi si niekoho zaujal natoľko, že si dal tú námahu..." hovorí.

"Vieš zistiť kto to je?" opýtam sa potichu, pretože mi dôjde že naokolo je príliš veľa zvedavých uší.

"Ja nie ale poznám niekoho kto by mohol." Viditeľne mu odľahne keď si všimne zmenu môjho tónu.

"Spravím všetko aby som zistil kto to je. Sľubujem." Súcitne mi stisne ruku a rýchlo niečo napíše do telefónu. "Budem na to však potrebovať tvoj telefón. Kvôli tým správam." dodá.

"Zober si ho." mávnem rukou. Vlastne som celkom rád že si ho vezme a nebudem môcť dostať ďalšie správy.

No on ma už nevníma. Pozornosť venuje svojmu telefónu a niečo naliehavo píše. Nemám teda inú možnosť než napäto sedieť na stoličke a tŕpnuť čo všetko sa mi ešte stane než ma niečo položí.

"Lenže čo potom? Aj keď prídeme na to kto to je, ako zariadime aby mi dal pokoj?" Pýtam sa. Nech sa akokoľvek snažím, nedokážem spomaliť tlkot svojho srdca a ani upokojiť svoje myšlienky. Možno preto nevnímam ani slovo z toho čo učiteľka pred tabuľou rozpráva.

Môj pohľad však upúta chlapec vedľa nej. Tvár skrýva pod kapucňou čiernej mikiny, ruky hlboko vo vreckách, čierne rifle s dierami na kolenách a čierne tenisky. Vlastne vyzerá akoby mal alergiu na akúkoľvek inú farbu. Okrem vlasov, vlasy má biele a silno kontrastujú s jeho oblečením. Tiež sa mi zdá že má na krku tetovanie.

"Prídeme na to ako ho zastaviť, neboj sa." Vytrhne ma Taehyung z rozjímania.

"To dúfam." Odpoviem, no už zase venujem svoju pozornosť neznámemu chlapcovi, ktorého meno mi bohužiaľ uniklo.

Vo chvíli, keď sa pozriem na jeho mikinou zakrytú tvár, zdvihne hlavu a prebodne ma tmavohnedými, skoro čiernymi očami a mne naskočia zimomriavky. V jeho očiach nie je nič len zloba a chlad. Prebodávajú ma ako dýky, až pokým sa neusadí do lavice za mnou a ja konečne môžem premýšľať. Jasne však cítim ako mi do chrta vpaľuje pohľadom dieru.

"Po škole sa stretnem s kamarátom, ktorý sa tam pohybuje omnoho dlhšie. Možno bude vedieť zistiť z kade boli odoslané tie správy." Ozve sa Tae po chvili ťukania do mobilu a pozrie sa mi do očí. "Nesľubuj si však od toho priveľa. Ten človek nebude amatér a pochybujem že je taký blbý, aby tie správy posielal zo svojho mobilu." Schladí ma, keď si všimne môj nádejný pohľad.

"Na to aby sme zistili kto to je, budeme potrebovať omnoho viac ako len číslo telefónu a IP adresu, možno však niečo zistíme. Jungkook má s podobnými ľuďmi dosť skúseností. Určite na niečo prídeme." Snaží sa ma upokojiť no akosi mi jeho slová neprenikajú do mozgu.

"Áno jasné." Súhlasím. "Určite."