Crazy for This Girl

12

  Už sme pomaly balili, keď sa spustil dážď. Zrazu hneď každý pracoval rýchlejšie. Sheera už ležala na zadnom sedadle Millesovho auta a každý bol prichystaný odísť, teda okrem Jaydena, ktorý sa niekam vytratil.

„Dostane sa domov sám!" prevrátila očami Ava schovávajúc sa pod roztomilým ružovým dáždnikom. Toto dievča som fakt občas nechápala. Pri každom inom by si ľudia povedali aké je to detské a trápne, no k nej to proste nejak sedelo.

„Ja za ním idem!" vyskočila z auta Caroline a ja som sa prekvapene zamračila. Bez dáždnika alebo čohokoľvek sa rozbehla ku pláži. Neverila by som, že ona je jedno z tých dievčat ktoré si zničí výzor a make up. Aj keď...neverila som ani tomu, že si sem fakt tie veci priniesla.

„Kto sa staví, že ju pošle do prdele aj keď prší?" rozosmiala sa Luana a oni všetci zdvihli ruky. „V čom je rozdiel keď prší?" nechápavo som sa zamračila.

„Jayden je veľmi zložitá osoba ale je len jedno obdobie kedy je naprosto pokojný a šťastný. Keď prší. Neviem čo to spôsobilo, ale ten idiot vždy ide von, sedí a 'užíva si dážď', tak to on nazýva!" rozosmiala sa Luana a spolu s Millesom naložili posledné veci.

„Ideš s nami?" nadvihla obočie Ava a ja som len prikývla. Jayden a Caroline to spolu prežijú. Keď som už sedela natisnutá medzi Avou a Mattym, začala som svojho rozhodnutia aj trochu ľutovať.

Predsa len, v Jaydenovom aute som mala priestoru koľko som chcela, mohla som sa v klude rozvaliť na sedačke a pospať si. Takto som len počúvala prekrikovanie všetkých naokolo, nejakú punkovú hudbu znejúcu z reproduktorov a snažila sa upokojiť Sheeru, ktorá sa zdesene obzerala naokolo.

Keď sme konečne zaparkovali pred internátom, bolo to ako oslobodenie. Hneď medzi prvými som si zobrala svoje veci, letmo sa s každým rozlúčila a bežala hore. Sheera si hneď našla svoje miesto v kúte izby a ja som sa s úľavou zvalila na posteľ. Užívala som si ticho, keď sa ozvalo krátke zaklopanie.

„Zdravím anjelik!" zasmial sa Mathew a ja som sa prekvapene zamračila. Veď sme sa videli pred chvíľou, čo by mohol chcieť? Prešiel do izby a zvalil sa na Luaninu posteľ, hádžuc tašku povedľa postele. „Ahoj?" neisto som si ho premerala, keď zabuchol dvere a znova sa vrátil k posteli. „Podľa tvojho výrazu súdim, že ti Lua nič nepovedala," rozosmial sa a neveriacky pokrútil hlavou.

Nechápavo som zvraštila obočie a on si len povzdychol. „Milles chce s Luou osláviť narodky po svojom, ak vieš čo tým myslím!" žmurkol ma mňa a znova sa rozosmial, „Takže ma vyhodil z izby a Lua mi ponúkla jej voľnú posteľ.

Ale ak ti to vadí, budem spať na chodbe," mykol plecom a ja som okamžite pokrútila hlavou. „Nie, to je v poriadku. Mierne prekvapenie, ale v poriadku!" zasmiala som sa nervózne a stisla pery.

Preboha, nemôžem ho predsa nechať na zemi. „Luana ako si ma kurva moh-" Jayden sa zastavil uprostred dverí a nechápavo skákal pohľadom zo mňa na Mathewa.

„Kde je Lua? A čo tu robíš ty?" fľochol po ňom a ja som sa zamračila. Bol celý mokrý a voda z neho kvapkala na náš koberec. Navyše vyzeral naštvane. Čo sa preboha s Caroline stalo? Hádam ju tam nenechal! „Lua a Milles si zabrali izbu. Budem tu spať," mykol jednoducho plecom a potom sa mu na tvári zjavil zvláštny provokačný úškrn.

„Ako s Caroline?" uchechtol sa a Jayden len prevrátil očami. „Boha, ani mi ju nespomínaj. Narušila moju chvíľku, chápeš? Ako si to vôbec dovolila?!"

„Takže si ju tam nechal?" „Až taký kretén nie som. Ale šla na zadnom sedadle, ďaleko odomna. Keby to je na mne dám si vybaviť zákaz priblíženia, ale vraj na to musíš mať seriózny dôvod!" odfrkol si a obaja sa rozosmiali, zrejme ma úplne odstrihujúc od konverzácie. Nevadí. Nechala som ich dvoch diskutovať a radšej si zobrala nejaké veci a zamierila do spŕch.