Crazy for This Girl

47

Parkrát som zamrkala a konečne sa poriadne zhlboka nadýchla.

„Frey!" zvolal Jay a moja tvár sa ocitla v jeho dlaniach. Vydesene na mňa hľadel a ja som cítila ako sa mi oči plnia slzami. Zlodej. Dotýka sa ťa zlodej. Týmito rukami okráda ľudí.

„Preboha Frey, čo sa stalo? Chloe povedala, že ste sa rozprávali a potom si chytila niečo ako záchvat. Čo ti povedala?" zamračila sa Lua.

Jayden ma pevne stisol v náruči no ja som sa od neho vymanila. Oddialila som sa od nich a zhodila zo seba jeho mikinu, hádžuc mu ju do hrude.

„Prečo si mi to nepovedal? Prečo mi to nepovedal nikto z vás? To ste mi nedôverovali? Alebo ste si mysleli, že je lepšie dozvedať sa to od ostatných?!" hystéria ovládala môj hlas, ale aj tak zostával tichý. Nemohla som kričať a cítila som sa ako šialená.

„Frey," Jayden urobil krok vpred a ja som automaticky ustúpila.

„Povedala ti o tom?" bez výrazu prehovorila Ava a ja som si odfrkla.

„O tých vašich 'podvodoch'?" Naznačila som úvodzovky a potom som len s výdychom prikývla.

„Pozri Frey, nechceli sme ťa do toho zaťahovať. Teda raz sme chceli...ale no vieš, keď je tvoj otec policajt a tak. Prepáč, mali sme ti to povedať. Ale báli sme sa práve takejto reakcie," vydýchla Lua a posadila sa na biele lôžko.

Kde to vôbec som? Zmätene som sa poobzerala. Asi školský lekár, nevyzeralo to na nemocnicu. Bože, to teraz nie je podstatné.

„Frey," ozval sa znova Jayden a urobil krok ku mne. Opäť som odstúpila a narazila chrbtom o stenu.

Myslím, že vtedy som to zbadala. Bolo to take familiárne. To ako sa jeho oči vpíjali do mojich a videla som ako sa pomaly láme na milión kúskov. Hľadela som na jeho zlomený pohľad a len sa zhlboka nadýchla.

„Nejdem robiť scény, aj keď som možno prave jednu urobila, pardon. Ani vás nepôjdem udať. Len...len na chvíľu potrebujem odstup. Spracovať to," sama sebe som prikývla a sťažka prehltla. Bez jedineho pohľadu som sa vybrala k dverám.

„Frey! Stoj! Prosím!" zvolal Jayden ale to som už za sebou zabuchla dvere a náhlila sa preč, mínajúc množstvo študentov.

Neplánovala som ísť na izbu. Moc ľahké aby ma našiel. A nech to znie akokoľvek pateticky, viem že ma hladať bude. Nasadla som do auta a vyšla z parkovacieho miesta. V spätnom zrkadle som videla ako za mnou beží.

Stúpla som na plyn a vyrazila nevedno kam, slzy mi stekali po lícach. Roztrasene som zapla playlist a snažila sa počúvať Edov upokojujúci hlas. Noo tak Freya, dýchaj. Automaticky som zabočila k miestu, kde bola Luina oslava. Je to ich miesto. Prečo tam idem? Lebo je to jediné miesto, čo mi napadlo, nič iné nepoznám. Zastavila som uprostred lesa a vypla motor, nechavajúc však hrať hudbu.

Odopla som si pás a s výdychom som sa oprela do sedačky. Hľadela som na zimnú krajinu a ešte raz sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Čo budem dopekla robiť?

[Jayden]

Nervózne som chodil po jej izbe sem a tam. Vrati sa. Musí sa vrátit. Dopekla, čo ak sa jej niečo stalo? Čo ak havarovala a teraz umiera niekde v priekope? Posadil som sa a rukami si zúfalo zašiel do vlasov. Mal som jej to povedať. Kurva.

Ale ako? Ahoj láska milujem ťa a oh len tak mimochodom spomínaš na to prádlo, tie šaty na párty a aj tie šaty na svadbu, ktoré tak miluješ? Všetky sú ukradnuté. Hej som zlodej. Cool čo. Dopekla. Sakra. Ak sa jej niečo stalo, neodpustím si to.

Dvere sa otvorili a ja som vyskočil na nohy, rovnako aj Lua. Frey sa na nás len unavene pousmiala a ja som ju chcel stisnúť v náručí, no ona opäť uhla. Nervózne si zahryzla do pery a obišla ma.

Posadila sa na postel a začala si vyzúvať topanky, zatiaľ čo som ju pozoroval. V celom hrudníku som citil zvláštny bodavý pocit.
Nie Frey, prosím neopúštaj ma.
Niekto pošúchal moje rameno a ja som sa zdesene obzrel.

„Choď si radšej lahnúť Jay," šepla ticho Lua a ja som pokrútil hlavou.

Pozrel som na Freyu, ktora sa stále vyhýbala môjmu pohľadu. Prešla ku skrini a začala si rozopinať blúzku. Vážne Freya? Budeš ma takto týrať. Rýchlo ju vymenila za známu košelu a potom si vyzliekla nohavice a nahradila ich teplakami.

„Dobrú noc," hlesla ticho a zvalila sa do postele, otáčajúc sa k nam chrbtom. Zahrabala sa pod perinu a ja som na ňu nechapavo hľadel. Nezaspí. Nema tu Sheeru a ak nebude mať mňa nezaspí.

„Jay," povzdychla si Lu a ja som na ňu zlomene pozrel. Objala ma a ticho mi zašeptala, že všetko bude v poriadku a nech idem spať. Chcel som namietať. Kričat, že ma potrebuje, lebo bezo mňa nezaspí. No len som krátko prikývol a odišiel z jej izby.

Bezducho som prešiel do tej svojej a zahrabal sa pod perinu. Bez žmurknutia som hľadel na bielu stenu. Tom zhasol a miestnosť zaplavila tma. No ja som svoj pohlad neodtrhol. Nielen že ona nezaspí bezo mňa. Ja nezaspím bez nej. A čo som urobil? Vybuchol. Reval som ako malé decko a nevedel sa utíšiť. Videl som ako Tom na mňa cez tmu zdesene hľadí, ale bolo mi jedno.

Jedine momenty, kedy som sa utíšil boli tie keď som musel zalapat po dychu. Najhoršie však bolo, že som ani nemal chuť dýchať. Nie bez nej.