Crazy for This Girl

26

  [Freya]

Prekvapivo ocko a Jayden si celkom sadli. Ich prvé stretnutie bolo napäté. No ocko sa vážne snažil nesúdiť podľa tetovaní. A po spoločnom obede si ma odtiahol nabok a povedal, že to je silný chlap. Čo je pri mojom otcovi veľký kompliment.

Potom ma však Annie zaplavila miliónom smsiek a musela som ísť na skúšku družičkovských šiat. Jayden ako inak šiel so mnou. A tak teraz sedím v jedinom salóniku v meste a čakám kým Annie konečne dorazí.

„Tvoj otec ma zbožňuje," pyšne sa usmial Jayden a ja som len nadvihla obočie. „Moc si nefandi, hej?" prižmúrila som oči no potom som sa rozosmiala.

„Freya! No konečne! Hlavná družička by mala pomáhať s celou svadbou vieš o tom? Bože nejako si pribrala, neviem či ti tie šaty sadnú! Mia!" skríkla a ja som si všimla ako sa Jayden na ňu mračí a ochranársky mi pokladá ruku na kríže. Objavila sa moja bývala spolužiačka Mia, zrejme teraz pomáha jej rodičom so salónom.

„Oh ahoj Freya! No konečne si zavítala domov. A akého fešáka si si priviedla," žmurkla na Jaydena.

„Sme iba kamaráti," zamrmlala som no aj tak som sa posunula k nemu bližšie keď som zbadala tie iskierky v jej očiach. „Takže tu sú šaty, presne podľa požiadavok," vydýchla Mia a vytiahla zo stojana asi najhoršie šaty aké som ju videla ušiť.

„Annie mi dala aj miery, no zdali sa mi až príliš malé. Nemyslím tým, že si tučná, ale boli to miery ako pre malé dieťa," mávla rukou. Nevedela som čo povedať tak som len prikývla. Boli divne nazberané, hnusnej fialovo šedej farby, z ktorej by bolo trochu zle.

„Vyskúšam si ich," vydýchla som a prešla s nimi ku kabínkam. Veď je to jej svadba má právo vybrať. A navyše po polnoci sa prezlečiem do tých ohromujúcich šiat. Bude to fajn.

Navliekla som sa do šiat a stiahla si šnurovačku. Mala som pocit, že zvýrazňujú každý môj nedostatok.

Mala som snáď štyri krát väčšie boky a zadok a moje ramená vyzerali široké a mužné. Niečo strašne.

Vyšla som von s falošným úsmevom na tvári a Annie len nadšene zatlieskala rukami. „Dokonalé! A teraz počkaj, pôjdem si vyskúšať moje svadobné!" cmukla a zmizla niekde vzadu.

„Úprimne? Podľa mňa sú strašné ale trvala presne na takýchto," vydýchla Mia a Jayden len prevrátil očami.

„Aké máš popolnočne?" zvedavo sa spýtala sa ja som sa usmiala. „Úžasné. Ale nemám fotku,"

„Ja hej," vytiahol telefón Jayden a ja som sa zamračila. Kedy si ma stihol odfotiť? Ukázal jej fotku a ona obdivne zapískala.

„Nádherné. Museli byť drahé," vypískla a ja som sa usmiala. „Vlastne boli v zľave. A dostala som ich ako dar," pousmiala som sa na Jaydena.

Prešiel ku mne a postavil sa za mňa ku zrkadlu. „Aj v takejto ohave si krásna," šepol a ja som sa musela pousmiať.

„Oh a ozaj. Tvoj zadok v nich vyzerá vážne chutne," odkašlal si a ja som sa rozosmiala a buchla ho do pleca. Zasmial sa so mnou a ja som sa zrazu cítila lepšie.

„Tadá!" zvolala Annie a vošla dnu v šatách v štýle morskej panny. Do kolien mala všetko totálne na telo a od kolien bola obrovská nariasená sukňa. Vrch bol kamienkovaný a celkovo to na mňa nepôsobilo pekne ale len som sa usmiala a povedala že vyzerá úžasne. Aspoň od vrchu po kolená hej.

Napokon sme si šaty zobrali a vybrali sa domov. Otec nadával na to aké hnusne šaty mi vybrala a aj Rebeka, ktorá vždy na všetkom hľadá to pekné, priznala že sú príšerné. Čo už. Asi sa do tých druhých prezlečiem ešte skôr.

„Podľa mňa to urobila naschvál," prehovoril zaujato Jayden. Bola už tma a my sme len tak ležali v mojej detskej posteli a sledovali strop polepený hviezdičkami.

„Čo?" zamračila som sa a otočila naňho hlavu.

„Vybrala ti tamtú hrôzu. Bála sa, že budeš krajšia ako ona, tak vymyslela to najhoršie na čo prišla. Preto ťa ani nezobrala na jej rozlúčku zo slobodou," zamračil sa a ja som si povzdychla.

„Vie, že nemám rada večierky," zaprela som sa na lakťoch a pozrela naňho. „A to ako stále spomína to že si tučná? Je to sprostosť? Nevidíš to?" prižmúril oči a ja som si povzdychla. „Niektorých ľudí proste treba brať takých aký sú," povzdychla som si a on len prevrátil očami.

„Stále vo svojich šatách vyzeráš lepšie ako ona," uchechtol sa a ja som sa zamračila. „Vieš, niekedy nejde len o vonkajšiu krásu," povzdychla som si.

„Viem. Ale keby je to tvoja svadba, vyberieš jej najkrajšie šaty aké nájdeš. To je ten rozdiel. Ty sa staráš viac o druhých ako o seba," usmial sa na mňa. Cítila som ako mi horia líca ale hádam to nie je vidno len vo svetle pouličnej lampy.

Posunul sa ku mne bližšie a prehodil mi ruku okolo pása. „Po polnoci na ňu nikto ani nepozrie," zamumlal a zasmial sa.

„Ale je to jej deň," zamračila som sa. „Dobre. Aj tak pre mňa budeš stále najkrajšie dievča v miestnosti," mykol plecom a ja som sa rozosmiala.

„Oh ty klamár," prižmúrila som oči. Len sa usmial a zaboril nos do môjho ramena. „Pekne si celý večer užijeme a budeme tancovať," vydýchol a ja som sa len pousmiala.

„Som rada, že si šiel so mnou," prikývla som a sledovala ako rysy jeho tváre mäknú.