Crazy for This Girl

42

[Jayden]

Zobudil som sa na slnko svietiace mi priamo do očí. Asi to však nezmazalo úsmev z mojej tváre. Bože pripadám si ako debil keď takto rozmýšlam. Som trápny. Veď je to len dievča. Nie. Frey nie je LEN dievča. Ona je tá najúžasnejšia a najmilšia osoba v mojom živote. Ale nehovorte to Lu. Vždy hovorila, že keď sa zamilujem spadnem do toho až príliš. Ale veď to nie je zlé, či? Keď som našiel osobu, ktorá za to stojí, ani príliš nie je moc.

Dom bol tichý, iba zdola som vzdialene počul telku. Frey už asi bude hore. Tá myšlienka ma prinútila vstať rýchlejšie ako obyčajne. Hodil som na seba len voľne tielko a nechal si tepláky. Len nech už som pri nej. Zamieril som rovno dole, akým prekvapením bolo, že tam nebola.

„Dobré ráno," pozdravil som jej otca a zvedavo sa obzeral naokolo. Zrak mi padol na hodiny. 11 hodín. To už vždy býva hore.

„Ak hľadáš Frey, leží. Nie je jej dobre," povzdychol si a vyzeral z toho utrápene. Aj moje srdce pokleslo pri myšlienke, že nie je v poriadku.

Vybehol som hore a vtrhol do jej izby. Spala na posteli, schúlená do klbka. Čo s ňou je? Už včera vyzerala že ju niečo trápi. Ticho som zavrel dvere a prešiel k nej. Posadil som sa vedľa jej tela a zamračil sa nad tým čo som videl.

Obočie mala nepekne stiahnuté a jej telo sa každú chvíľu naplo akoby v kŕči. Odhrnul som perinu, chcel som si k nej lahnúť. Šokovane som hľadel na červeny fľak pod jej telom. Oh trapas. Preto je jej zle. O môj bože. Čo mam robiť? Spustil som perinu na miesto a zacítil som ako ma ovlada panika a neistota. Omg čo mám robiť? Asi má kŕče či čo to. Nenávidím toto ženské obdobie. Lua zakaždým ani nevyjde z izby, buď sa napcháva alebo nezje absolútne nič. Ava je podráždenejšia ako obyčajne. A Chloe bože, ta bola snád najhoršia. Keď som vošiel do jej izby počas tejto doby, hodila po mne lampu nech vypadnem. Seriózne. Je neuveriteľné, čo so ženami robí trocha krvi. Ako na tom bude Frey? Hádzať lampy hádam nebude.

„Jay?" jej tichý hlas ma prerušil z myšlienok a ona sa nepohodlne zamračila. Videl som, že zrak jej ubehol k perine a ona si ticho povzdychla.

„Dobré ráno," neisto som na ňu pozrel.

„Si tu dlho?" unavene zívla a jej obočie sa znova skrčilo.

„Chvíľu," prikývol som.

„Choď dole, zachvíľu som tam," pousmiala sa a ja som znova len prikývol. Rýchlo som zbehol dole a nervozne sa posadil vedľa jej otca. Mnul som si prsty. Aj keď viem, že je to sebecké, prvé čo mi behalo v hlave bolo, že už žiadne zaúčanie čo je ručná praca teraz nebude. Fajn, mal by som byt empatický a tie dalšie kecy. Ale sakra, keď jej otec bude celý deň v robote a my budeme spolu doma. Sami. Koho by to nemrzelo. Začul som kroky a videl Freyu, ako sa na nás usmieva.

„Dá si niekto čaj?" podvihla obočie. Obaja sme na ňu plytko hľadeli a len pokrútili hlavou.

„Fajn," vydýchla a zmizla v kuchyni. Mohol by som sa opýtať jej otca. Žila s ním sama celé roky. Asi vie, čo v takychto časoch robiť.

„Ehm pán Rogers?" pozrel som naňho. Stale neviem ako ho oslovovat.

„Ano Jayden?" nezaujato prehodil a nadalej hladel na telku.

„Čo pre ňu...ehm...viete čo pre ňu môžem urobiť...v tomto období?" nervózne som vypotil. Bože som fakt trápny. Mrskol po mne pohladom a nadvihol obočie.

„Nechaj ju spať a priemerne jej nos jedlo," mykol plecom a zdalo sa mi, že sa aj trochu uchechtol. Len som prikývol a on sa skutočne zasmial.