Crazy for This Girl

49

[Jayden]

Je to 5 dní. A sú to asi najdlhšie dni v mojom živote. Je to skôr ako roky. Lua povedala, že si bola doma zobrať Sheeru a teraz spokojne spáva.

Nepotrebuje ma. Ako to, že sa tak ľahko cezo mňa preniesla? Je to tým, že je neustále niekde s posratým Tomíkom? Kam ideš? Do kníhkupectva s Freyou. Do knižnice s Freyou. Na čaj s Freyou. S Freyou. S Freyou. S Freyou. Sakra Tom daj preč z nej tie buzerantské ruky tá žena je moja!

A tak som tu. Sedím v poloprázdnom bare, pijem, Mat vedľa mňa ešte nepovedal ani slovo aj keď som videl ako sa občas snažil začať konverzáciu, no nenašiel slová. Znova som si poriadne odpil z fľaše vodky a cítil ako spaľuje moje vnútro.

„Chýba mi," vydýchol som a Mat po mne šľahol šokovaným pohľadom. „To nám všetkým Jay. Nechcem znieť ako debil, ale myslel som, že sa v priebehu pár hodín s tebou udobrí. Ale vyzerá to, že sa pohla ďalej a To-"

„Ani sa neopovažuj to dokončiť. Tom nie je pre ňu. Potrebuje niekoho ako ja! Miluje mňa!" moja päsť narazila o drevený pult a on si len povzdychol a odpil z piva.

„Možno keby si prestal ľutovať sám seba a konečne sa posnažil urobiť niečo čím si ju získať späť, ani by na Tomíka nepomyslela. Ale ty len piješ a nahováraš si, že ona dolezie a udobrí sa. Prečo sa s ňou neudobríš? Veď ty si ten čo pred ňou zatajoval veci. A obaja vieme, že Frey odpúšťať vie, keď má na to pádny dôvod. A navyše ona nedolezie. Freya nie," vydýchol, nechal na pulte peniaze a potom vybehol z baru. A ja? Len som si odpil ešte viac z vodky. Má skurvenú pravdu.

Potácal som sa chodníkom smerom k internátu. Fľaška vodky stiekla dole mojím hrdlom a rozhodne to na mne bolo vidieť. Ale nepomohlo mi to zabudnúť. Skôr som sa cítil, akoby som mal plakať. Skurvené city.

Pár krokov som cúvol, keď som zistil, že som obišiel kvetinárstvo. Predavačka práve otočila kolónku na zavreté, ale moje ustavičné búchanie, ju donútilo pootvoriť dvere.

„Áno?" hlesla ticho a ja som si až teraz všimol aká mladá je. A aká krásna je. A ako skvele jej vidno prsia v tej blúzke. Avšak...nie je to Freya.

„Strašne som si to posral u ženy, ktorú milujem a potrebujem najkrajšiu a najväčšiu kyticu, akú máte," vydýchol som a videl som ako si neisto zahryzla do pery.

„Už máme zavreté, ale urobím výnimku," usmiala sa a pustila ma dnu.

Hneď som zacítil vôňu kvetov a mal chuť začať kýchať. Prežiješ to Jayden. Prešla k pultu a povzdychla si.

„Už nemáme množstvo kvetov, väčšina sa predala. Vieš, aké kvety má rada?"

„Lúčne," zamrmlal som a našiel oporu v pulte.

„Hm, z tých asi veľká kytica nebude," zamračene sledovala poloprázdne stojany s kvetmi.

„Zober všetky čo máš a daj to dokopy. Prosím," založil som si lakeť o pult a zaprel do nej hlavu.

Cítil som ako sa mierne kývem a tá kvetinárka musela mat vážne zo mňa radosť. Opitý muž neskoro v noci u nej v obchode, navyše keď je taký atraktívny ako ja, huh.

Bolo to ako sekundy, kým sa mi pred očami zjavila obrovská kytica všetkých farieb. Len som sa usmial a vytiahol peňaženku. Zaplatil som za ňu nehorázne peniaze ale Freya za to stojí.

„Fakt díky!" zavolal som naposledy, než som vyšiel som s kyticou takou veľkou ako moje náručie. Dotackal som sa až k internátu, vyšiel si to množstvo schodov, pričom som počul ľudí šeptať o mne a obrovskej kytici. Duh, nemajú nič lepšie na práci o pol jedenástej večer? Prešiel som až k jej dverám a snažil sa nejako udržať kyticu a zaklopať.