Crazy for This Girl

13

Prebudila som sa na hlasy v našej izbe. Síce sa snažili šepkať, ale aj tak boli neuveriteľne hlučný. Ako to vôbec niekto dokáže? Otrávene som vydýchla a otvorila oči. Potrebovala som sa fakt vyspať a oni nepomáhali.

Ale tak je to moja chyba- nemala som tak dlho zostať hore a snažiac sa prísť na logické vysvetlenie celého Jaydenovho chovania.

„Sakra Ackles zobudil si ju!" Ava ho plesla po pleci hneď ako si všimla, že som hore. Len som sa pousmiala a zahrabala viac do periny, aby neuniklo žiadne teplo.

„Hovoril som, že máme ísť na chodbu!" len prevrátil očami a nespokojne sa zašklebil, aj keď pochybujem, že ho to skutočne bolelo.

Jeho pohľad sa na moment spojil s mojím, no rýchlo hlavu odvrátil. Všetci stali v hlúčiku a niečo na nich bolo iné. Boli oblečení až príliš športovo a pred sebou mali na posteli nejaké papiere. Čo to má byť?

„Dohodnuté?" dvihol zrak Milles a oni si len niečo zamumlali. Čo plánujú? Všimla som si ako si Ava svoje vlasy schováva pod čiernu čapicu a to ma donútilo zamračiť sa ešte viac.

„Kam idete?" spýtala som sa a snažila som sa znieť čo najviac nenútene. Všetci sa na mňa prekvapene otočili, akoby aj zabudli, že tam som.

„To nie je tvoja starosť!" odfrkla Caroline a ja som sklopila pohľad. Možno som sa vážne nemala starať do záležitostí, ich skupinky.

„Vlastne by mohla ísť s nami," Jaydenov hlas ma prekvapil a ja som naňho prekvapene pozrela a nebola som jediná. „Vyzerá nevinnejšie ako Caroline," poobzeral sa po ostatných a Ava sa zamračila. „Prečo chceš do toho zaťahovať nášho anjelika?" prestúpila ku mne, ochranne ma držiac za ramená.

Zaťahovať do čoho? „Bol to len návrh, bože!" prevrátil očami a zvalil sa na Luinu posteľ, pohľadom vyhľadávajúc moju tvár. Ľahko som sa pousmiala a on pohľad okamžite odtrhol.

Bolo to celkom milé, že ma chcel zobrať s nimi- nech už idú kamkoľvek. „Možno niekedy inokedy, prepáč Frey!" postavila sa Lua. Všetci sa vypratali von a ja som sa s nimi len ticho rozlúčila.

Hľadela som na prázdnu miestnosť a niečo sa mi predsa zdalo iné. Keď som sa pozrela nad Luinu posteľ, presne som vedela čo.

Mala tam obrovskú koláž z fotiek a ešte pár trochu väčších fotiek každého zo skupiny. Pousmiala som sa, musela to dostať k narodeninám.

Aké trápne, že ja som sa zmohla len na tričko s potlačou Bring me the Horizon (Hej, bavili sme sa ako ich zbožňuje a proste mi to napadlo, tak som okukla jej veci a nemala ho, tak som si povedala prečo nie?) a sprostý vybíjaný náramok. Bola z toho nadšená, ale aj tak z tohto musela byť namäkko.

Postavila som sa a prešla bližšie, bolo pekné vidieť určité úseky z jej života. Všimla som si jednu s Jaydenom, kde mohli mať tak najviac dvanásť.

Oh vtedy bol ešte taký zlatý...nie že by teraz nebol. Videla som aj fotky z rôznych výletov, na nejakých hradoch, veľa mali aj tam z tej pláže kde sme boli.

Rozosmiala som sa na fotke Jaydena v princeznovskom kostýme, vedľa neho Lua v kostýme rytiera. Tí dvaja sú teda dvojka. Pri jednej fotke som sa zastavila a zamračila. Bola na nej Lua, jej rodičia a Jayden.

Vyzerala ako jedna z rodinných fotiek, ale veď Jayden predsa nie je jej brat. Tváril sa tam tak smutne, až som mohla vidieť slzy v jeho očiach.

Moje srdce sa stiahlo nepríjemne pri tej myšlienke. Ani neviem prečo. Na prvý pohľad by som na Jaydena tipovala, že to je silný chlap a nikdy neplače. Možno bol predtým iný. Možno tá jemná stránka v ňom stále je, len ju schoval.