Crazy for This Girl

17

  Ešte som ani poriadne neprišla k sebe a už som mala pocit, že moja hlava vybuchne. Napriek faktu, že som sa práve zobudila, bola som príšerne unavená.

Zhlboka som sa nadýchla a hneď zvraštila tvár nad hnusným pachom. To naisto z toho baru. Ah...už viem prečo nechodím von.

Bolo mi neskutočné horko, aj keď som mala na sebe len napoly rozopnutú mikinu. Moment, nie je nejaká veľká? Rozlepila som viečka a hľadela na známu modrú mikinu, ktorú mal včera Jayden. Ako som sa k nej dostala? Mohla som sa snažiť akokoľvek, no nevedela som si spomenúť na nič konkrétne.

Naposledy si pamätám ako som sedela s Avou pri bare. Potom už len útržky. Oh toto jej nedarujem. Ale aspoň ma dostali na izbu, čakala by som, že ma tam nechajú ležať pod stolom.

Nikdy nepijem moc, ale keď už začnem, zmením sa v niekoho kto pije moc. A potom to takto skončí. Uff asi sa nepohnem z postele celý víkend. Ale mala by som nájsť nejakú tabletku.

„Frey?" ozvalo sa a ja som sebou vydesene trhla, čo spôsobilo ostrú bolesť. Dopekla. „Dobré ráno Matty," zašepkala som, môj hlas bol zvláštne chrapľavý. Sťažka som vydýchla a pozrela naňho- zronene sediaceho na Luinej posteli, schúlený v klbku a jeho oči boli zvláštne červené.

„Matty?" ozvala som sa a zamračene naňho hľadela. „Hm?" pozrel na mňa a ja som mohla doslova vidieť bolesť v jeho očiach. „Čo sa stalo?" odkašlala som si a on znova sklonil hlavu. „Nikdy ma nebude mať rada Frey. Som sprostý, ak som si myslel niečo iné," vydýchol a ja som rýchlo pochopila, že sa včera muselo niečo stať s Kayou. A podľa toho v akom je stave tak to muselo byť niečo vážne.

Postavila som sa z postele a moc nedbala na to, že som prakticky polonahá. Na racionálne uvažovanie ma až moc bolela hlava. Kľakla som si na posteľ vedľa toho smutného klbka a obmotala ruky okolo jeho tela.

„Keď budeš chcieť o tom hovoriť, som tu," zamumlala som a on sa zasmial. „Tvoj hlas je teraz vážne vtipný, mala by si sa napiť," uchechtol sa a ja som len prevrátila očami. „Snažím sa ťa utešiť, nerob si zo mňa srandu!" venovala som mu hraný vražedný pohľad. Ale bola som rada, že sa aspoň na chvíľu zasmial.

„Hej ty iba v spodnom prádle a rozopnutej mikine to je vážne utešujúce!" zaškeril sa a ja som ho len plesla po hlave a potom sa posadila vedľa neho.

„Vidím, že už si okej," prižmúrila som oči a on sa len pousmial. „Nie som okej. A asi nikdy nebudem, Frey. Včera som ju videl bozkávať sa s Jaydenom. Ten ťa potom šiel hľadať a len mi ju hodil do náručia ako použitý obrúsok, ktorý už nepotrebuje. A toto je TO. Ona chce jeho, to dala jasne najavo. Ako mám súperiť s ním? On si ukáže na dievča a má ju. Prečo to takto nemôže fungovať aj pri mne?" vydýchol a frustrovane si buchol hlavu o stenu.

„Nemal by si sa snažiť byť ako on. Mal by si byť proste sám sebou. Keď to dievča nevidí aký úžasný si, tak potom si ťa nezaslúži," podporujúco som ho pohladila po ramene.

„Ale Frey, ja ju vážne zbožňujem. Je neuveriteľne vtipná a drsná, ale popri tom je aj jemná. Je šialená, je inteligentná a navyše ešte aj krásna a miluje romantiku aj keď to neprizná. Poznám ju..asi od malička. Sakra prečo vo mne nevidí niečo viac? Sme kamaráti ale...hah vieš čo? Raz som sa odhodlal a pozval ju von. Keď som ju už vyzdvihol, držal ružu za chrbtom tak ona sa objavila vo dverách a len mi pozrela do očí a povedala: Všetko v rámci priateľstva, nie?" zamračil sa a slza zbehla po jednom líci. Rýchlo ju zotrel a snažil sa tváriť akoby ani nikdy neexistovala.

„A čo ty na to?" chytila som jeho ruku do svojich a snažila sa mu prejaviť, že tu preňho som. „Prikývol som a nenápadne odhodil ružu do ich sprostých kríkov. A šli sme na pizzu. A zbalila čašníka," odfrkol si a odvrátil pohľad.