Crazy for This Girl

69

[Jayden]

Zostali sme u nich doma až do konca prázdnin. To už aj jej otca pustili z nemocnice a pár dni sme nediskutovali o tom čo sa ma stáť za necelých deväť mesiacov. Matka mi neodpisala čo je trochu zvláštne vzhľadom k obsahu správy ale no čo.

Ležal som pri Freyi v posteli zatiaľ čo ona pokojne spala. Akurat svitalo. Keby šlo všetko podľa plánu dnes odchádzame z Barcelony. Bože nemožem sa dočkať keď sa vrátime a budem sa mocť porozprávať s Matom o tom čo robiť. Možno ho donutim aby Freyu presvedčil že môj plán je dobrý.

Pomaly som pohladil jej nahé bruško. Tričko už mala vyhrnute pod prsia jej bledya pokožka mi udierala do oči. Hľadel som na jej stále ploché brucho. Neverím, že práve sa tam vytvára živá bytosť. Je to zvláštne.

Položil som ucho k jej bruchu a zo zadržaným dychom sa snažil niečo začuť.
"Jayden preboha čo to stváraš?" unavene zamumlala a ja sm len vydesene zdvihol hlavu.

"Len som sa snažil počuť Amandu," uškrnul som sa a ona znova otravenene zavrčala.

"Prečo Amanda preboha?"

"No matku by možno potešilo keby sa volá po nej ale kašli na to je to blbe meno. Ako sa volala tvoja mama?" pozrel som na ňu a ona sklopila pohľad, smútok zjavny z jej výrazu.

"Grace," šepla a rychlo zamrkala.

"Grace," zopakoval som s úsmevom a pohliadol na jej bruško.

"Budeš Grace? Áno? Aj mne sa to páči!" Zašušlal som k jej pupku a vtisol jej poden rýchly bozk.

"Jayden ani nevieme čo to bude," vydychla a ja som sa na ňu len usmial.

"Bude to moje malé dievčatko ja to cítim!" Prižmuril som na ňu oči a ona sa rozosmiala.

"Mala by som isť k lekárovi...vieš.. na kontrolu," povzdychla si a ja som len prikývol a natiahol sa aby som ju mohol pobozkať. Ach moja Frey.

Cestu sme odložili na neskôr Frey ešte šla k svojmu lekárovi. Nechcela aby som šiel tiež zobrala si Rebeku a mňa nechala strážiť jej otca. Ona ma fakt chce zabiť.

Strnulo som pri ňom sedel kým on sledoval telku ležiac na gauči. "Už ste sa rozhodli čo ďalej?" ozval sa zrazu no neodtrhol pritom pohľad z telky.

"Ehm nie. Zatiaľ nie. Ale chcem aby sme si ho nechali," pousmial som sa a on sa zamračil.

"Chlapče ani nevieš čo to obnáša mať dieťa. A čo Freya? Vezmeš si ju či nechaš aby ju ľudia odsudzovali lebo je slobodná matka?"

Konečne sa otočil na mňa ale jeho zabijacky pohľad ma donútil sťažka prehltnúť. Nemyslím že ma niekto niekedy desil tak ako Freyin otec.

"O svadbe sa so mnou odmietla rozprávať. A neviem čo to obnáša, dieťa som ešte nemal ale sľubujem že budem robit všetko čo budem môcť aby Frey aj Grace boli šťastné," vydýchol som a on na mna šokovane pozrel.

"Gra-Grace?" prekvapene zakoktal a ja som cítil ako sa červenam.

"Ehm no...bavili sme sa o menách a Grace...no je to pekne meno," neisto som si premnul krk a on len rychlo zamrkal a smutne sa pousmial.

"Je to úžasne meno," šepol a ja som videl slzu klesnuť po jeho lici. Bože. On ju však rychlo zotrel a nasadil jeho desivy výraz späť.

"Sme tuu!!" Zakričala Rebeka do domu a ja som hneď vstal a rozbehol sa ku vchodu. Frey sa len široko usmievala a keď ma zbadala objala ma. Na chvíľu som si myslel že dôvodom jej štastia može byť to že to bol len plany poplach a nie je skutočne tehotná čo ma nejak zvlaštne zabolelo. No ona mi hned vtisla bozk a nadšene zo seba vysypala všetko čo sa stalo.

"Povedal že zatiaľ je všetko v naprostom poriadku a dal mi aj prihlašku na priamu adopciu cez dobru agentúru. Povedal že o dieťa by mohol byť velmi dobryy záujem kedže sme obaja mladí a zdraví a odovzdali by sme ju hneď po narodení a navyše že keď obaja vyzeráme tak dobre vďaka genóm to bude určite krásne dieťa!" Vydychla natešene ale ja som sa okamžite zamračil.

"Ty naozaj uvažuješ o tej adopcii?" Šokovane som vydychol, jej obrovsky usmev klesol.

"Áno uvažujem. Ty si naozaj mysliš že všetko pôjde tak dokonalo ako si to predstavuješ?" Zamračila sa už aj ona.

"S adopciou musia súhlasiť obaja rodičia. Ak Grace nebudeš chcieť necham si ju ja!"

"Prestaň tomu už vymyšlať mená je to ešte len zárodok. Ma pár tyždnov Jayden. To znamena že..." len si povzdychla a ja som prikývol.

"Dovolenka," hlesol som ticho a ona len pomaly prikývla a frustrovane sa zamračila.

"Nechajme to zatiaľ tak Jayden. Nemám chuť sa teraz hádať," povzdychla si a prešla do obývačky za otcom. Doprdele.

Celu cestu domov bolo v aute ticho Frey ani nemukla len hľadela dopredu a ja som si musel zakusnuť do jazyka aby sa to znova nezvrtlo k hádke. Dopekla prečo je pre ňu také zložité pochopiť, že môj plán je dobrý?

Zastavili sme pred internatom moje auto tu ešte nebolo čiže Mat a ava sa ešte nevrátili. Škoda. Vyšla z auta zobrala si tašku a proste šla hore ani na mna nepočkala.
Dopekla Freya!

Buchol som dverami od auta a s povzdychom sa o ne oprel. Dopekla čo budeme robiť.
Zbadal som moje auto prichádzať na parkovisko a vďačne vzhliadol k nebu. Vďaka bohu.

Zastavili vedla mňa a obaja vysmiati vysadli.
"Čauko kde je Freya?" Usmiala sa Ava, Matty ju hneď chytil za ruku a pozreli sa na mňa s očakávaním.

"Máme problém," vydýchol som a oni sa okamžite zamračili. V skratke som im všetko povedal, ich výrazy rozhodne stáli za to.

"Budem teta!" Nadšene sa usmiala Ava.

"Ty budeš otcom?"zamračil sa Matty a ja som si len odfrkol.

"Pokiaľ na to vôbec budem mať šancu," odvratil som pohľad a len si povzdychol.

Cítil som ako vo mne vrie hnev keď som si pomyslel na malu Grace a že by sme ju mali dať niekomu inemu. Je to naše dieťa a naše by aj malo zostať. Zobral som si veci a proste vybehol do svojej izby. Nemal som chuť teraz za ňou ísť som na to až moc naštvany. Keď som vošiel do izby našiel som Toma a Caroline ležať na jeho posteli a sledovať film v pevnom objati.

"Čau," ozvali sa obaja naraz a potom na seba pozreli a len sa usmiali.

"Čaute," zamrmlal som odhodil tašku a zvalil som sa na postel.

"Ako bolo?"pozrel na mna Tom a ja som len mayvol rukou. Nemal som chuť baviť sa s nimi o TOM.