Life is death (Život je smrť) (SK)

9. kapitola

Ako každý deň sa o tom istom čase ocitám pred budovou školy, ktorá je dnes ľudoprázdna.

Z vrecka vytiahnem mobil a skontrolujem deň a čas, či som si to neprehodila. Nie, je streda, 07:48.

Som tak zvedavá, kde sú všetci a prečo je tu také hrobové ticho, že otvorím jednú stranu dverí a vojdem dnu.

Ako prvé si všimnem opustené chodby. Keď sa chystám odísť, do nosa mi udrie pach krvi a potu. To ma prinúti zastať, znova pozrieť do chodby a pretrieť si nos v domnienke, že sa mi to len zdalo.

Samovoľne sa pohnem k najbližším dverám učebne, kde sa mám práve učiť, ale tam nikto nieje. Zdá sa mi to podozrivé, tak zájdem do inej triedy.

Otvorím dvere a zalapám po dychu.

Steny sú krvavočervené, ale nie od originálnej farby, ale od skutočnej krvi.

Pod nohami mi niečo začľapká. Automaticky skloním hlavu a všimnem si, že stojím v kaluži krvi.

Zmeraviem, ani sa nepohnem a po prvýkrát sa poobzerám po priestore.

Po celej miestnosti, okolo mňa, leží plno bezvládnych tiel ľudí, ktorých som nikdy nevidela.

Od hrôzy sa prichytím zárubne, keď chytím dych, otočím sa a kolená sa mi podlomia.

Moje oči smerujú na chodbu, ktorá bola nedávno čistá a opustená. Teraz je zamazaná od krvi a zaplnená ľudskými telami.

Zo strachu a šoku, sa celým telom otočím do triedy a zľaknem sa.

Predo mnou stojí človek. Pravdupovediac, ani neviem, či to človek je. Celý je zamazaní od krvi a jediná čistá vec na jeho tele, je retiazka na krku. Z úst mu po brade steká hustá červená krv. Vlasy, mokré alebo mastné, má priľahnuté k tvári. Usmeje sa na mňa a odhalí svoje krištáľovo biele zuby v očarujúcom, škodoradostnom úsmeve.

Nečakane otvorí ústa najviac ako sa dá a s vreskom sa na mňa vrhne.

,,Ááá...“ vykríknem hneď ako sa zobudím.

,,Čo, zas ťa naháňali zombiovia a trhali ti končatiny alebo to boli vlkolaci?“ sarkasticky sa ma opýtala Kelly, pričom na tvári naznačila desivú príšeru.

Tvárila sa, akoby si na moje nočné mory zvykla.

,,Kde je mama?“ Bolo mi podozrivé, že sa ma ešte nevypytuje na horor, ktorý sa mi prisnil. Na druhej strane, bola som rada. Trasúce a spotené ruky som si dala pod zadok, aby som ich upokojila.

,,Išla von. Volal jej nejaký predajca domu.“ ozvalo sa z kúpeľne. Kelly je v kúpeľni jedine, keď má rande.

,,Kam ideš?“ postavím sa a zamierim k nej.

,,Mám rande.“ rozpaží ruky a povie to ako samozrejmosť.

,,S kým?“ Dúfam, že nie s Nickom.

,,No s kým asi?!“ potvrdila.

,,Nie!“ vyhŕkla som, čo ma samu prekvapilo. ,,Je nebezpečný.“ varujem ju.

Odfrkne a zasmeje sa. ,,Nebuď smiešna! Ako môže byť nebezpečný?!“ bráni ho a ja viem, že nevyhrám.

,,Mama o tom vie?“ idem sa vyhrážať.

Neodpovie. Poznám odpoveď.

,,Fajn. Ak nebudeš doma do šiestej, poviem jej pravdu.“ vyhrážam sa, kým sa ona obúva.