Life is death (Život je smrť) (SK)

14. kapitola

O necelé dva týždne sa sťahujeme. Zas. Tento raz len o pár ulíc ďalej. Konečne do domu.

          Ráno sme vstali a ako vždy, keď sme sa niekde chystali, som pol hodinu čakala pred kúpeľnou, kým ju opustí Kelly.

          Prežila som moju údajnú smrť. Totiž, rozhodla som sa, že na obhliadku alebo rovno kúpu domu pôjdem na... Georgii. No čo? Musím ju skúsiť, aspoň na menšiu vzdialenosť či to prežije ona a najmä ja.

          S obavami som si tam sadla a snažila som sa upokojiť rozkývané sedadlá, no napokon som ich podchytila bandaskou s vodou do ostrekovačov.

          Bez mihnutia oka, či zaváhania som na novom mobile zapla google mapy a vyhľadala som trasu. Predpovedajú tri minúty. Rátajme, že sa pár razy stratím... desať minút...

          Naštartovala som, na čo som vydala veľa energie, a následne na to som si zapchala uši, aby som ich pomaly, postupom času pripravila na ten otrasný zvuk motora. Toto nieje ako Jasonove.

          Dávala som si extra pozor na všetko, čo mi stálo v ceste, našťastie nebola hustá premávka.

          V horúčave, ktorá pohlcovala auto, som sa roztápala, to bol dôvod na otvorenie okna.

          Vonku to začínalo vypadať na leto.

          Nato, že Georgia vyzerala... všelijako sa šoférovala pomerne jednoducho. Už rozumiem otcovi.

          Na určenú ulicu, Division ulicu presnejšie Gration Ave, som dorazila len s dvojminútovým meškaním.

          Ako vždy, čakali len na mňa.

          Realitný maklér vyzeral ako homosexuál, ale v našej rodine sa sexualita neodsudzuje.

          Pán Robinson bol vysoký, vyšší ako Jason, chudé telo, viac ako Thomas, mu obliehal čierny smoking. To, čo vo mne vzbudilo dojem, že je gay, bola jeho ružová kravata zastrčená pod smokingom a vlasy, ktoré mal ako Ioan Gruffudd, dokonca aj so šedinami po bokoch. Mal neprirodzene výrazné lícne kosti. Špicatý nos mu zdobil drobný pírsing na ľavej strane nosa. Jeho oči mali typickú vydieračskú farbu, zelenú. Mamu si dokázal podmaniť jediným pohľadom.

          Stáli sme pred dvojposchodovým marhuľovohnedým domom v strede osem metrovej ulice po ľavej strane.

          ,,Môžeme začať?“ opýtal sa pán Robinson tichým piskľavým hlasom.

          Mama ladne prikývla a on začal rozprávať.: ,,Dom má dve poschodia, nachádza sa v strede ulice, čo je veľmi prospešné, pretože, keď zabočíte doprava ocitnete sa na ceste vedúcej priamo do mesta a po odbočení doľava sa napojíte na diaľnicu smerujúcu napríklad na univerzitu. V okolí dvoch kilometrov môžete nájsť výrobňu kľúčov, nákupné centrum, či dokonca operu a divadlo.“ hovoril plynule, akoby to robil dennodenne, čo tuším je pravda.

          Kým sa rozhadzoval rukami na všetky svetové strany, zatínala som uši pred jeho hvízdavým tónom hlasu a v mysli som si prehrávala, ako zariadim interiér domu.

          ,,Príbytok obsahuje základné vybavenie ako kotolňu, vodovodné potrubie, či zdroj svetelnej energie. Má päť izieb, kúpeľňu a toaletu a predsieň. Jednej z izieb je pridelený balkón a, samozrejme, ku všetkým okná. Čo je charakteristické pre túto stavbu- terasa s bazénom 280x250x170 centimetrov štvorcových a objemom 11,9 metrov kubických.“ hovoril mechanicky.