Life is death (Život je smrť) (SK)

6. kapitola

Veľmi sa ospravedlňujem, že to trvalo tak dlho, lenže povinosti do školy a výmenný pobyt v GB (VB- Veľkej Británii) mi to dosť skomplikoval. Čoskoro ma čakajú prímačky, ťakže taktiež mi pridanie ďalšej kapitoly kus potrvá, ale v nasledujúcich to bude mega sranda! I promise...! And I´m sorry for it again... ;) :)

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

,,Carrie, do riti, vstávaj! Zavrú  nám obchody.“ budila ma Kelly, lenže ja som zamrmlala Nechaj ma!, prehodila som si vankúš na hlavu a snažila sa pokračovať v činnosti- spaní.

Z ničoho nič som zpískla. Kelly sa išla zadusiť od smiechu. Mama len pokrútila hlavou a zmizla v kúpelní.

,,Čo ti šibe?! Kde si videla budenie spôsobom: chytiť periny a spolu s človekom ich hodiť na zem?! Vieš, ako ma bolí zadok?“ skuvíňala som po tom, čo mi vyviedla.

,,Bože, čo kričíš? Veď sranda, nie? A mimochodom, keby som ťa nebola zobudila, nestihneme obchody. Ak si zabudla nezabudnuteľné, zajtra ideme do... školy.“ posledné slovo vyslovila znechutene. Preboha, veď škola! Chcem spať! Naveky.

Zakňučala som a kolenačky som sa preplazila ku skrini. Vytiahla som slabo modré trištvrťové rifle, krvavo červené tričko s krátkym rukávom a čiernym nápisom Som diabol v anjelskom tele a červené tramky.

,,Môžeme už, konečne, ísť?“ spýtala sa nedočkavá Kelly, ktorá ma pozorovala celý čas od nesmiernej nudy. Musela ju prejsť aj chuť nakupovania.

,,Áno, môžeme. Len, aby nik nevykúpil školské potreby. Určite budú mnohým chýbať.“ podotkla som sarkasticky. Načo spravila grimasu s vyplazeným jazykom.

Vyšli sme z izby a dolu výťahom. Na recepcii bola tá rozkošná blondína.

Von bolo teplejšie ako v iné dni, preto som si moje blonďavé vlasy zopla do drdola na vrchole hlavy.

,,Poznáš tu dáky obchod?“ pochybovačne som sa opýtala mamy.

,,Že váhaš! Shops At Kresge Building. Tu neďaleko.“ hrdo nás informovala.

Cesta tam ubehla rýchlo, mlčanlivo.

,,Toto má byť nákupné centrum?“ prst som namierila na centrum, neverila som.

,,Možno tak uzavreté hygienikom.“ ironizovala Kelly, ktorá nemala ďaleko od pravdy.

Mamu sme zneistili: ,,Ale nie. Je to normálne, fungujúce nákupné centrum. Nesúďte knihu podľa obalu!“

Toto ak je nákupné centrum...

Na rohu dvoch ulíc stála vysokánska, sivá tehlová budova v tvare trojuholníka. Mala množstvo okien. Vyzerala staro, no zároveň moderne. Okná na horných poschodiach boli rozbité, čo sa prikláňalo k prvej verzii.

Kým som uvažovala nad stavom budovy, mama s Kell bola už na druhej strane prechodu pre chodcov. Ako som tam tak stála a čakala na zelenú, pozorovala som autá. Modré, čierne, červené, žlté, červené, čierne, modré, zelené, čierne... ružové?! Kto si kúpi ružového chrobáka?!

Zo zamyslenia ma vytrhol chlap v saku ako chce prejsť cez cestu. ,,Pane, veď tam svieti červená! Zbláznili ste sa?!“ hystericky som ho schytila za rukáv a potiahla do zadu, aby sa nepokúsil znova o samovraždu.

,,Slečna, to vy ste sa zbláznili!“ obvinil ma a ukázal na semafor, ktorý sa akurát v tom momente prepol na červenú pre chodcov. ,,Ďakujem Vám veľmi pekne. Teraz budem meškať na schôdzku.“