Kira Mimisaki. 16 ročná Kira sa bude musieť presťahovať k rodine Mukami. Odmieta opustiť svoju 7 ročnú sestru, preto ju zoberie so sebou. Kirine, a jej sestri Airi, pokusi o útek od rodiny Mukami s krvavým tajomstvom žial nebudú vychádzať. Znásilňov...
Pracovala som. Zarobila som si tringeltmi 750€ za čo som rada.
Dnes je nedeľa. Takže voľnooo. Len sa tu trochu upratuje.
Rozhodla som sa dnes pozrieť po mobili.
Keď doumývam riad zbehnem si preňho na koniec ulice.
Nie nejaký drahý. Taký aby som si mohla volať s Kirou.
O hodinu
Všetko porobené. Mám na sebe čierne kraťase s veľa malími psíkmi. K tomu zelené tričko so srdcom a na ňom I love you NUTTELA! Vykračujem si k obchodu s elektronikou.
Cink, cink.
Urobia dvere keď vojdem.
,,Dobrý. Potrebovala by som mobil." Poviem jednému pánovi.
,,Dobrý deň. Poďte za mnou." Chôdzou sme sa dostali k mobilom. Ten pán môže mať 50 rokov. Veľký skoro ako ja. Biele vlasy a biela zarastená brada. Rúžové oči ale trochu hrubší zachripnutý hlas.
,,Arigato" poviem keď pán odchádza za ďalšími zákazníkmi.
Je ich tu dosť. No môžem len do 750€ a neskôr si kúpim kartu na volanie.
Jej tento vizerá dobre. H-Huawei. Áno. Huawei. Je čiernej farby. Stojí ale 900€. Smola. Žeby som si ešte počkala?
Vedľa je o niečo menší Huawei. Bielej farby. A stojí...800€.
Chýba mi 50€. Pozriem do zrkadla na svoju smutnú tvár. V odraze si všimnem cenu 700€.
Otočím sa a je to Samsung čiernej farby. Áno tento.
Nieje veľký. Bezproblémov ho dám do vrecka.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Odnesiem ho k pokladni. Tam si vipítam aj kartu.
749€ ma to stálo. Tesne. ,,Sayonara" odzdravím.
Môžem zavolať Airi! Jupii! Poskočím si, čo bola chyba lebo narazím do osoby predomnou.
,,P-pardon" poviem.
,,Kira!" Zúrivo zašepká osoba predomnou. Otec! Rozbehnem sa čo najrýchlejšie preč. Pri kaviarni neodbočujem. Predsa mu neukážem kde som.
Na konci ulice odbočím. Keď vykuknem z rohu nikto tam nieje.
Vykročím ku kaviarni ale aj tak si dávam veľký pozor či ho niekde nezahliadnem.
Po vkročení do kaviarne ma uvíta jeden udivený pohľad.
Yuki.
Nebol len prekvapený ale aj krčil obočie. Že by sa na mňa hneval? Niečo som vyviedla? Žeby rozbila?
,,Kto to bol? Prečo ťa naháňal?!" Nehovoril nahnevane ale ustarostene so štipkou hnevu.
,,Ja-j-ja...mmm." pozriem do zeme.
,,Kto to bol?" Neprestával.
,,Len niekto kto mi ublížil" poviem dosť smutno na to aby ma objal.
,,Yuki?!“ Katana sa ocitá vedľa mňa. Sklamaný výraz v jej tváry je neprehliadnuteľný.
,,Katana. Neber to zle ale...teraz som videl Kiru ako ju nejaký chlap naháňal. A teraz mi povedala, že len niekto kto jej ublížil.“ ako to hovoril som to nevydržala a rozplakala sa. Čo ak vie kde som?? Čo ak vie, že už niesom u svojich majteľov? Ide po mne? Bola to len náhoda?
,,Kira. To-to je mi ľúto. Poďme do mojej izby. Je tam súkromie.“
Yuki mi pomohol. Posadil ma na posteľ. Sadol si vedľa mňa a o chvíľu si z druhej strany sadla Katana.
Katana ma pohľadila po chrbte. Čo ma trochu ukľudnilo.
,,Kira. Už od začiatku som si všimol ako sa divne správaš. Dúfal som, že to je len nervozita alebo hanba alebo čokoľvek s tvojou povahou. Ten chlap..."
To som ho prerušila.
,,Ten chlap je...nemôžem. Bude zle. Nikto nesmie nič vedieť. Iba som sa zľakla čo tu robí. Či je len náhoda, že sa objavil na tejto ulici alebo vie, že som utiekla. Nieje to útek...proste som...nestojí to za políciu. Nič hrozné." Snažím sa dýchať aby mi už nebolo do plaču. Dosť to pomáha.
Je príjemné vedieť ako si o vás robí niekto starosť.
,,Kira..." po čase sa ozvala Katana. ,,Čo je to za chlapa? Vrah? Predáva drogy? Čo je zač.“
,,Nič nikomu nehrozí. Maximálne s ním nikam nechoďte do súkromia. Jedine znásilniť vás môže."
Ani keď ma presviedčali nič zo mňa nedostali (jeej to sa rýmuje😋)
Po čase som odišla lebo sa to tam schyľovalo ku viac ako k bozku.
Oblečiem si svoje tučniačie pižamko čo som si pred dvoma dňami kúpila. A hop do postieľky. Telefón poriešim zajtra ráno.
Tak snáď sa vám to dnes páčilo. Prepáčte za chyby. Pozerala som ale v noci toho moc nenájdete. V polospánku sa píše suprovo. Akurát, že ráno sa budíte v úplne inej polohe👍👌😕😂. Napr. v tureckom sede s hlavou medzi nohami. Jop. Takto sa dosť často budievam keď píšem do piatej ráno. Aj vám sa to stalo, stávalo alebo stáva? Napíšte do komentíkou. Snáď niesom sama. Plsss. Nech niesom sama. Teším sa taktiež na votedíky. Tak to bude asi všetko. Zatím u ďalšej kapitolky.
