Blog Na Wattpade ? Why Not ?

The End

Táto časť je presne 111, ktorú píšem v tejto "zbierke"/"blogu", a práve preto si myslím, že je na čase skončiť. Už dosť dlho som cítila, že by som mala skončiť s písaním, no stále som to nejako odkladala. Tento kalendárny rok je už u konca, a tak ako o pár hodín pomyselne vkročíme do nového roka, tak i ja nechám to staré v tom starom roku a budem pokračovať bez toho. 

Nikdy však nezabudnem na moje začiatky. Pamätám si na to, ako som mohla mať tak 12 rokov a začala som písať a aj ilustrovať do zošita príbeh o rybičkách. Bola som šialená ja viem. Následne som s písaním prestala a začala som opäť, keď som sa dozvedela o wattpade. Moja prvá story bola úplne otrasná. Som však dosť sebakritická, takže musím poznamenať, že všetky moje story boli úplne otrasné. Keď som mala 15-násť a začala som sa dosť aktívne venovať písaniu, tak v hlave mi skrsol nápad za milión - a to založiť si blog a to práve tu na wattpade. Chcela som byť osobou, ktorá bude inšpirovať miliardu ľudí a zároveň svojimi zážitkami ich bude aj baviť. K ničomu takému však nedošlo a už asi ani nikdy nedôjde. 

Pamätám si na také obdobia, kedy som sa musela učiť na písomky do školy, ale namiesto učenia som písala, pretože som v hlave mala miliardu myšlienok, ktoré som jednoducho musela vložiť do príbehov. To bolo to obdobie kedy som reálne začínala s písaním, takže skôr ako skončila prvá séria príbehu Best Friends Forever, bola už z časti napísaná druhá séria a medzitým ešte vznikal príbeh Life a potom Secret life. 

Na druhú stranu som mala dva reálne výpadky, kedy som aj niekoľko týždňov v prvom prípade, a v druhom zas niekoľko mesiacov / teda až doteraz /, nenapísala ani čiarku. Prvýkrát to bolo, keď som napísala recenziu do jednej súťaže a následne som ju dala prečítať dvom ľuďom, ktorí predtým netušili, že píšem. No a ten druhý výpadok nastal, keď som poslala svoju esej do ďalšej súťaže. Tá posledná súťaž bola pre mňa zlomová, pretože som si povedala, že ak vyjde, tak budem pokračovať v písaní ďalej a reálne som vtedy uvažovala aj nad tým, že pôjdem študovať scenáristiku. Lenže to nevyšlo, ja som ostala deprimovaná a povedala som si, že s písaním končím. Lenže keď niečo tak neskutočne milujete a venujete sa tomu už nejaký ten rok, i keď s chybami, tak s tým nedokážete len tak seknúť. 

Síce končím s písaním tu na wp, no naďalej sa tomu budem venovať, lenže skôr v tej nepublikovateľnej podobe. Teraz si neviem predstaviť, žeby som niečo publikovala. Neviem si predstaviť, žeby niekto čítal moje myšlienky či už tu v tejto zbierke alebo v príbehoch. 

Za posledný rok sa môj život veľmi zmenil. Myslím si, že som nedospela len tým pomyselným číslom, ktoré som tento rok dovŕšila. Naučila som sa mať rada samú seba so všetkými chybami, naučila som sa prijať každú jednu zlú vec v mojom živote a pokúsila som sa ju transformovať na niečo dobré a v neposlednom rade som sa naučila nebáť sa zmeny a nových príležitostí, ktoré prídu do života. A áno, aj ja som len človek, takže som za ten posledný rok zažila aj mnoho sklamaní a veľa ľudí som z môjho života musela vypustiť. Za všetky či tie dobré alebo zlé veci som vďačná, pretože by som sa nikdy nedostala tam, kde som teraz.

Verím, že pochopíte tento môj odchod. Nechcem vám sľubovať, že sa vrátim. Možno sa aj to raz stane, možno ak budem dosť ambiciózna, tak sa vrátim v takej podobe, že uvidíte nejaký môj príbeh zhmotnený v kníhkupectvách a možno už nikdy nič nebudem publikovať. To je celkovo na živote krásne a ja to beriem práve ako dar: Nikdy nevieme kam nás život zavedie a čo budeme v živote robiť. Momentálne však nemám žiaden voľný čas. Onedlho ma bude čakať maturita, popritom škola a práca...Jednoducho sa z môjho nudného života stal trošku hektický.

Ďakujem však každému jednému čitateľovi.

A ďakujem hlavne Tebe Peťuš - si mojou oporou a preto ťa neberiem len ako moju najlepšiu kamarátku, ale hlavne ako člena mojej rodiny !

Verím, že tak ako pre mňa, aj pre vás si 2019 pripravil niečo kúzelné.

Majte sa !