Posledný potomok Strážcov

12. Sprievodcov PRÍKAZ

   „Annie, vstávaj," budil ma neznámy dievčenský hlas.

Hlava ma bolela ako koňa, o celom tele ani nehovorím. Neochotne som otvorila oči a uvedomila si, že nie som doma v svojej posteli, ale na gauči v nejakej chate. Pri mne sedel z jednej strany v kresle Draken a pozoroval ma, a nado mnou sa skláňalo to červenovlasé dievča.

„Doriti," dostala som zo seba a prudko sa zdvihla, až som narazila čelom jej do čela.

Hlavy nám ťukli o seba a ona sa rozosmiala ako nepríčetná, zatiaľ čo ja som ešte viac nadávala.

„Prečo ma neprekvapuje, že zase robíš problémy?" ozval sa od dverí Gabrielov pobavený hlas.

Ležérne sa opieral o zárubňu a v ruke držal šálku horúcej kávy. Určite v mojich očiach videl, že by som za kávu aj vraždila, ale nijako sa nehrnul mi ju ponúknuť.

„Čo tu robíš?" vyjachtala som po chvíľke, keď mi v hlave prestalo vybrovať.

„Čo ťa do toho?" odbil ma drzo, prešiel cez miestnosť a posadil sa do druhého voľného kresla. „Radšej mi vyklop prečo vyzeráš, tak ako vyzeráš a kto je tento týpek, ktorý sa správa ako tvoj Ochranca a kde je tvoja mama?"

Do očí sa mi nahrnuli slzy a jemu z tváre zmizol ten debilný úsmev.

„Draken, mohol by si ..." nedokázala som mu povedať, čo sa stalo. Znovu mnou začali otriasať hlasité vzlyky, ktoré som nedokázala ovládať.

„Prenasledovali nás a jej mamu strelili do hlavy. Preto sme zleteli z tej cesty," Drakenova schopnosť všetko zhrnúť do jednej dvoch viet, bola proste hrozná. „Som Draken a ako si povedal, som jej Ochranca a budem s ňou, pokiaľ sa nevráti domov a nesprostí ma mojej prísahy."

„Čože?" vytreštil na neho Gabriel oči. „To mení celú situáciu. Jessabell, volaj Strážcom."

Dievča ho bez námietok poslúchlo a vytiahlo z vrecka mobil. „Nepovedal si, čo tu robíš ty!" zabrblala som pomedzi vzlyky.

Gabriel a Jessabell si vymenili ustarostené pohľady. „Jessie je moja sesternica a chodím občas k nej prespať."

Hmm, jasné. Sesternica. Vyzerám, že som padla na hlavu? Možno som bola naivná, ale nie debilná. Vôbec sa na seba nepodobali a nevyzeralo to tak, že by tam chodil len občas. Hneď som si pripadala ako žiarlivá semetrika a mala som chuť sama seba prefackať. Slintala som nad chalanom, zatiaľ čo moja mama bola mŕtva. Mala by som sa za seba hanbiť.

„Jessie, nikam nevolaj." Zatrhol im to Draken. „Chceme ju udržať nažive a nie jej na čelo nalepiť terč."

Gabriel zamračene presadol vedľa mňa a objal ma okolo ramien. „Nemusíš si robiť starosti. Už sa o ňu postaráme my."

Nedokázala som sedieť bez pohybu a mykla som sa, keď ma objal. To Drakenovi stačilo ako dôkaz, že mi je jeho dotyk nepríjemný. Schmatol ma za ruku a pritiahol k sebe do náručia. Posadil si ma na kolená a objal.

Rozhodovali o mne, akoby som bola malé decko, ktoré nedokáže rozhodovať samé za seba.

Jessie sa posadila a pozerala raz na Gabriela a raz na Drakena. Obaja na seba gánili a už to vyzeralo tak, že ma odstrčia niekam bokom a začnú sa biť, keď do miestnosti cez okno preletel slzotvorný granát.

„K zemi!" skríkla Jessie v momente, keď sa ozvala streľba.

Padla som na všetky štyri a plazila sa za kreslo.

Nepoznala som miesto, kde sme boli. Ani zbežne som si ho nestihla obzrieť, takže okrem tejto miestnosti som nevedela, aké možnosti máme.

To všetko sa dialo kvôli mne. Kvôli mne zomierali ľudia, ktorých som mala rada. Moja mama zomrela a ak niečo neurobím, zomrú aj ostatní. V hlave mi šrotovalo, čo by som mohla urobiť, no nič ma nenapadlo.

Sústreď sa! Skríkol mi v mysli Draken. Povolaj Silu!

Neviem ako! Hysterčila som.

Už si to spravila. Spomeň si! Jeho nástojčivý hlas, akoby vo mne odomkol zamknuté dvere, ktoré sa na kratučkú chvíľu otvorili, keď som nahliadla do knihy.

Hľadala som svoj batoh a zbadala ho pohodený pod oknom. Nečakala som ani okamih a plazila sa preň.

„Annie, vyser sa na batoh. Musíme preč!" kričal na mňa Gabriel a chytil ma za nohu.

Mykala som sa, ako som sa mu snažila vyvliecť, ale nechcel pustiť. Druhou nohou som ho kopla a zovretie povolilo. Dostala som sa k batohu a rýchlo vyťahovala knihu. Dotkla som sa jej dlaňou a tá sa rozžiarila a tvorila.

„Obrana pred útokom," povedala som nahlas a strany sa začali samé od seba prevracať, až sa zastavili na požadovanej strane.

Vitaj princezná. Vidím, že si našla svojho Ochrancu. Môj sprievodca knihou nesklamal a ozval sa takmer okamžite.

Mama je mŕtva. Pomyslela som si s bolesťou.

Je mi to ľúto, ale teraz nie je čas žialiť. Musíš bojovať. Vstaň a choď von. Postav sa im čelom. Radil mi sprievodca.

„Zbláznil si sa? Zabijú ma!" namietla som nahlas a Gabriel nechápavo na mňa civel, že s kým sa to bavím.

Musíš svojej Sile veriť. Vstaň a choď!

Mala som myšlienky niekam utiecť a schovať sa, ale nedal mi na výber. Musela som ho poslúchnuť. Musela som sa naučiť svoju moc používať. Môj sprievodca mi do mysle vložil príkaz, ktorý som nedokázala zlomiť. Draken!

Obzrela som sa naňho a on sa začal zvíjať od bolesti. Miestnosť okolo neho akoby sa zavlnila a on pochopil, čo sa deje. Rozbehol sa ku mne a dobehol ma v momente, keď som otvorila dvere.

Draken prebehol okolo mňa a jeho telo pohltila obrovská žiara. keď svetlo zmizlo, namiesto nádherného chlapca stál na jeho mieste obrovský desivý drak. Zreval a začal chrliť oheň.

Bežala som za ním a z dlane mi vyšľahlo svetlo, ktoré zasiahlo prvého z útočníkov rovno do hrude. Odhodilo ho o strom a zostal ležať. Draken chvostom zasiahol ďalších dvoch, ktorí naňho stihli tak akurát namieriť, ale nie vystreliť.

„Zabite tú potvoru!" zavelil apatický ženský hlas.

Tá potvora bola ona, nie môj Draken. Zvrtla som sa smerom k nej, ale ona na mňa len chladne pozrela a namierila na mňa päsť, ktorá ma zhodila na zem.

Štít!

To jediné slovo mi naplnilo myseľ a odrazilo sa od pomyselných dvier von zo mňa. Štít draka pohltil a každého, koho som označila za nepriateľa, odrazila neviditeľná sila preč.

„Utekaj!" zavrčal Draken a štuchol do mňa, aby ma prebral z toho tranzu, do ktorého ma sprievodca dostal.

Bez váhania som ho poslúchla a rozbehla sa do lesa, preč od Gabriela, od Jessie a od neho. Bežala som a štít každého, kto by ma mohol prenasledovať, odrážal. Netuším, či niekto z mojich spoločníkov bežal za mnou.

Odrazu sa spoza stromu vynorila päsť a zasiahla ma do spánku. Štít zmizol a mňa pohltila milosrdná tma.

(Pozn. autora: Na obrázku Jessabell)