Percy Jackson - Záhadná pravda

1. Rozhodnutie

Zobudila som sa na mne veľmi známe hlasi. Zamracila som sa." Čo nemajú nič iné na práci o..." zastavila som sa a pozrela sa na hodinky. Bolo 11:16.
" Čóóó?!" povedala som trošku hlasnejšie.

Vyšla som z mojej izby. Všetci bohovia sa na mňa pozreli.
" Dobré ránko. Ako sa nám spinkalo?"
Povedal môj otec Poseidón. Viem čo si asi hovoríte Wow ten boh mora Poseidón? Musí to byť úžasné. Keď mám pravdu povedať niekedy to je aj úžasné, učiť sa veci z vodou a bojovať ale..... boli tu aj horšie časy. Bolo to vtedy keď sa bohovia začali hádať. Zeus si myslel ze mu môj otec ukradol blesk, čož je nemožné. Potom obvinil aj mňa a keď som mu dokázala že som to neurobila tak obvinil môjho brata. Percyho Jacksona. Nepozná ma, ani netuší že vôbec existujem a už vôbec nie to že som jeho sestra. Celu dobu túžil po súrodencovi ktorého nemal. Toľko krát som túžila za ním prísť a povedať mu Percy ja som tvoja sestra. Vlastne ja som sa vám ani nepredstavila.

Volám sa Alexandra Brooks. Mam 18 rokov môj otec je Boh Poseidón ako ste si mohli všimnúť. Viem ovládať vodu, zemetrasenia,viem sa premeniť na vodu a na vodnú paru, rozprávať sa z rybami, morské príšeri ma poslúchajú a viem sa premeniť na koňa. Je to síce trochu divne ale áno na koňa. A mám dokonca aj trojzubec ktorý mi otec dal, keď ho chytí niekto iný ako ja alebo otec tak sa premení na vodu a vyparí sa. Na trojzubec je napojené tetovanie v tvare trojzubca, keď chcem tak začne svietiť a v ruke sa mi náhle objaví trojzubec. Keď chcem tak sa mi tetovanie trojzubca premení na meč a keď chcem tak sa tetovanie rozsvieti a v ruke mám zrazu meč. Mám všetky schopnosti ako môj otec ale viem toho aj oveľa viac ako on. Nikto nevie prečo ani ako ale viem ovládať blesky čož je Diova schopnosť, som múdra a podľa niektorých aj krásna ako Aténa. Mám aj Hádesove schopnosti. Viem sa prenášať tieňmi a podobne. V podstate mám schopnosti veľkej trojhy, hlavných bojoch Olimpu. A určite aj schopnosti a zručnosti iných bohov. Mám aj schopnosti ktoré nevie vysvetliť nikto, nemá ich žiaden poloboh alebo boh. A keď ich niekto mal tak zomrel vo veľkých mukách pred vyše tisíckami rokov. Je to veľká záhada. Môj praví otec je Poseidón. Ale........ neviem ako to je možné. A mám za sebou nie veľmi peknú minulosť.

Z môjho rozmýšľania ma vytrhol môj otec. "Čo chceš dneska robyť? Chceš si zacvičiť alebo......" prerušila som ho
"Chcem ísť do tábora Polokrvnych."
"Čože?!" odpovedali všetci bohovia naraz.
"To nemyslíš vážne!" povedal Poseidón
"Notak nechaj ju. Má pretca 18." zastal sa ma Zeus.
"A v tábor bude v bezpečí. A môže pomôcť veľmi veľa polobohom." presviedčala môjho otca Aténa. Je celkom známa informácia že Poseidón a Aténa sa veľmi nemusia a jeho deti by mala nenávidieť, Percyho nemá veľmi v láske ale mňa má veľmi rada. Čož zo začiatku prekvapilo aj môjho otca.
" A keď bude chcieť tak sa môže hocikedy vrátiť alebo prísť na návštevu. Vie sa predsa presúvať pomocou portálu." ubezpečoval môjho otca Zeus.
"Tak dobre, ale žiadne blbosti! Viete predsa čo sa stalo keď tam bola naposledy. " povedal mi otec prísne
"Neboj sa o mňa, dobre? A ďakujem. Idem si zobrať nejaké maličkosti a idem." povedala som z nadšením

Zobrala som si nie veľkú tašku a do nej som si zobrala mikinu, Grécku knihu o príšerach a takých veci, nejaké malé zbrane, konkrétne nejaké dýký a nože, ale len pár a samozrejme nejakú tú vodu. Potom som sa prišla rozlúčiť.
" Dávaj si na seba pozor, a veľa šťastia ." povedala mi Aténa.
"Neboj sa, budem a ďakujem. " uistila som ju. Potom ma otec zaviedol k východu. "V tábor budeš približne za jeden deň keď si pohneš tak aj skôr. Keď tam prídeš tak ťa pri táborovom ohni označ..." prerušila som ho
"Ohľadom toho.... mohol by si ma označiť až za týždeň keď tam budem. Vieš, chcem to tam trošku spoznať. A ešte.... dneska prespím u Hádesa." otec na to len prikývol.
Otvoril mi portál a ja som cezeň prešla do Tartaru