Percy Jackson - Záhadná pravda

3. Plán

Je deň D. Dneska idem do tábora.
O môj bože, mám obrovskú trému.

Prišla som do jedálne, bolo... 7:16, dneska som vatala tak akosi normálne. V jedálni som uvidela Hadesa ako raňajkuje.
"Dobré ráno Alexandra. O koľkej chceš vyraziť?" spýta sa ma Hádes
"Asi tak okolo 11:30." odpovedala som z nervozitou v hlase a on si to zjavne všimol a len sa nad tým zasmial. Ja som nad tým len pokrútil hlavou, zobrala som si jablko a odišla naspäť do svojej izby a tam som ho začala jesť.

Prečo som taká nervózna? Pítala som sa sama seba. Veď nemám byť prečo.

Bola som úplne mimo lebo som rozmýšľala ako všetko urobím. Aké si vymyslím falošné meno, a hkavne ako si zakryjeme to moje tetovanie. Som veľmi zvedavá ako na mňa zareagujú moji kamoši, no v podstate my sme už rodina.

Keď som dojedla jablko začala som sa prehrabovať v starých knihách z "kúzlami" a hľadala tam nejaké zaklínadlo alebo niečo také čím by sa dalo zakryť to moje tetovanie. Nakoniec som ho našla až v asi desiatej knihe. Tak som ho išla vyskúšať, na moje prekvapenie mi tetovanie začalo blednúť a následne sa úplne vytratilo. Keď som si skúsila privolať môj meč tak mi tetovanie začalo svietiť. Chvala bohu, je tam. Odľahlo mi. Teraz už prísť len na to meno.... Alex..... Alexa... Alexandra.... Div... Dive.

Alexandra Dive, viem... aj ja sa VOLÁM Alexandra ale no čo už.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo 10:05. Čas si ísť premyslieť plán.

Nevedela som ako na mňa budu reagovať moji kamaráti a ani zvyšok tábora pre ktorých budem úplne nová. Neviem ako sa mám správať k svojmu bratovi a priateľovi ktorého som nevidela už strašne dlhú dobu. Jamesa milujem ale keď ho nemôžem ani pobozkať ani ho chytiť za ruku ani sa naňho pozrieť takým našim tipickym zamilovaný pohľadom tak to pre mňa aj preňho bude utrpenie. Môj plán bude že sa budem správať ako normálny poloboh hoci to pôjde veľmi ťažko. Pozrela som sa na hodinky a bolo... 11:05. Mám ešte trošku času.

Išla som za Hádesom. Mal by byť asi v obývačke. Nasla som ho rozvaleneho na svojom "tróne". Keď si ma všimol tak sa vspriamil a zpozornel.
"Ahoj. Už je 11:10 takže ja už zachviľu pôjdem." oznámila som mu.
"Dobre. Hádam že máš asi všetko tak nech sa nič nepokazí. A keby si náhodou potrebovala z niečím alebo z NIEKÝM pomôcť tak ma môžeš zavolať."
"Ďakujem za ochotu, ale ja to zvládnem aj sama. A ďakujem." dopovedala som a on na to len prikývol. Následne som si otvorila portál a vinorila som sa na asvaltovej ceste

Táto časť je trosku kratšia a nudnejšia ale ďalšia bude lepšia. A ospravedlňujem sa že táto kapitola vyšla tak neskoro