Percy Jackson - Záhadná pravda

12. Alexandra Brooks

ALEXANDRA
Bola som rada keď som ich videla. V ich očiach som vydela slzy a šťastie.
Mám ich veľmi rada.

"No...... Kde si bola?" spýtal sa Luke
"Všade." odpovedala som mu. On sa začal smiať.
"Chýbala si nám." povedala mi Bianca
"Aj vy mne" priznala som

Po dlhšom rozprávaní sme sa dohodli že dneska večer porozpravaju táborníkom príbehy o Alexandre Brooks. Povedia im že ja a James spolu chodíme a tak..... Ale nemôžu im povedať že ja Alexandra Dive som v skutočnosti Alexandra Brooks.

Došla som k jazeru. My to tu skôr voláme more ale..... Mne to ako more nepripadá, more je obrovské a prekypuje v ňom život. Toto 'more' nieje veľmi veľké. Mohla by som nad tým polemizovať celú večnosť no z mojich úvah ma vytrhol Percy. Dnes chcem by ma mal otec označiť, dohodla som sa z nim.

"Ahoj." ozval sa
"Čo tu tak sama?"
"Len tak. Rozmýšľam."
"Nad čím? Či je toto jazero alebo more?" on mi číta myšlienky
"Ako si zo vedel?!"
"Lebo aj ja sám som nad tým VEĽMI dlho uvažoval." začal sa smiať
"Niekedy mi pripadá že sme si bližší ako si naozaj sme. Rozmýšľame nad tými istými vecami, chápeme sa...." odmlčal sa
"..... ako keby sme boli súrodenci. Je to celkom smiešne lebo Poseidón nemá ďalšieho potomka." keby si len vedel
"Ale bolo by to celkom pekné prekvapenie."
"Aj ja si to myslím. Ale, nikdy nevieš." uspiala som sa naňho. On sa na mňa len nechápavo pozrel
"Ako to myslíš?"
"Len tak že neviem kto je môj otec. Takže je to možné."
"Ale je tam pravdepodobne biedna šanca na to aby si bola moja sestra."
"A to vadí?" spýtala som sa
"Nie...."
"Tak.... vidíme sa pri táborovom ohni." povedala som napokon. Už sa teším
"Tak ahoj"

Po večery sme sa presunuli k táborovému ohňu. Všetci boli nadšený lebo Luke pri večeri oznámil že nám povedia príbehy o Alexandre Brooks. Percy bol tesne za mnu a za ním bola Anabeth. Celkom spolu vychádzame.

"Takže.... Sadnite si." povedala Bianca. Všetci si ihneď sadli. Ako inak Percy s Anabeth sedeli pri mne.
"Dneska sme sa rozhodli že vám po prvý krát porozprávame o Alexandre Brooks." povedal James, všetci sa pohodlne usadili a veľmi pozorne počúvali. Percy sa vedľa mňa predklonil aby lepšie počul. Nedávno sa mi priznal že má VEĽMI rád Alexandru Brooks.
"Takže, začneme od začiatku. Alexandra bola naša najlepšia kamarátka. Keď sme sa stretli mali sme približne 13 alebo 14 rokov. Nikto nevedel koho to je dcéra lebo sa k nej žiaden boh nepriznával. Bola veľmi mudra a nádhera tak si všetci začali myslieť že je to Atenina dcéra...." dopovedal James a po ňom nastúpila Rebeca
" ....no za niekoľko dní sa začala podobať skôr na Hadesovu dcéru. Chodila cez tiene, vedela vyvolať mŕtvych a veľmi dobre ovládať oheň. Všetci si mysleli že sa objavilo prvé dieťa veľkej trojky, držali si od nej odstup. Po približne roku ktorý strávila v tábore sa u nej prejavili schopnosti všetkých bohov... "Rebeca skončil a po nej nasledoval Louis. Všetci len z úžasom počúvali príbeh o mne
"... teda až na Poseidóna a Zeusa. Nikomu nedochádzalo ako je vôbec možné že má schopnosti SKORO všetkých bohov. Všetci si povedali že to je dcéra Hádesa lebo jeho schopnosti vedela ovládať ako prvé. Keď už si všetci boli na 100% istý že je to Hadesova dcéra urobila to čo nikto nečakal.... " nasledoval Nicolasa
"... Pri extrémnych horúčavách a nedostatku vody v jeden deň privolala búrku z bleskamy ktorá priniesla toľko vody že sa celý tábor nemusel báť o zásoby pitnej vody aspoň na dva roky. Ihneď sa začalo pochybovať že je to Hadesova dcéra. No jej to bolo jedno. Ona presne vedela koho bola dcéra. Už jej len stačilo aby ovládala Poseidónove schopnosti a mala by oficiálne VŠETKY schopnosti bohov... " nasledovala Bianca
"...a po niekoľkých dňoch keď sa do tábora dostal zranený poloboh ho vyliečila vodou. Všetci žasli úžasom pretože sa v dejinách ešte neobjavil ani jeden poloboh ktorý by mal schopnosti úplne všetkých bohov. No v legendách sa hovorilo aj o polobohoch ktorý mali úplne iné schopnosti ako bohovia. Niektorý vedeli oživiť mŕtveho a niektorý zase rozkazovať a rozprávať zo zvieratami. Alexandra dokázala VŠETKO čo sa písalo v hocijakej legende. Vedela sa premeniť na hocijaké zviera, vedela oživiť poloboha. Takže bola silnejšia ako všetci bohovia dokopy. Vedela by ich poraziť ale ona to nechcela. Keď sme mali približne 15 až 16 rokov vyslali nás na našu prvú akciu. Nevedeli sme čo máme robiť. Všetci sme tam skoro zomreli pretože Alexandra ešte nevedela ovládať svoje schopnosti tak ako by chcela... " 'štafetu' prebral zase James
".... V tom čase sme si už boli blízky ako rodina. Boli sme schopný pre toho druhého aj zomrieť. A tak sa aj stalo. Keď sme bojovali všetkých nás porazili až nakoniec zostala len Alexandra. Zabíjali nás po sebe a Alexandra videla každé jedno telo padnúť na zem. Keď zabili posledného z nás padla na kolená a v tej sekunde z nej vystrelila taka veľká energia že nás všetkých oživila a našich súperovu zabila. Keď sme otvorili oči videli sme na Alexandrinej tvári neprítomný výraz, ako keby ani ona sama nevedela čo sa stalo... " nasledovala Rebeca
"... Priebehom času sme boli ešte na 2 výpravách. Keď sme mali 18 až 19 bohovia nás spravili nesmrteľnýmy. Takže Alexandra mala stále 18 rokov. Onedlho si na ruku dala tetovanie svojho meča ktoré z ním bolo aj prepojené. V jej tetovaní boli zobrazené naše zbrane. Každý z nás má tiež tetovanie a keď sa všetky spoja vytvoria to jej. Všetky tetovania sú prepojené z našimi zbraňami. Neskôr vyrobila medailóny ktoré na malú chvíľu začnú svietiť keď ich máme VŠETCI na sebe. Pomocou tých medailónou  sme vedeli zistiť kto je v akom stave a či je vôbec nažive... " pokračoval Louis
"... Každý z nás má jeden medailón . Na každom je zobrazený náš božský rodič..."Louisa prerušil nejaký poloboh
" Takže Alexandra Brooks má na svojom medailóne značku všetkých bohov alebo len svojho božského rodiča? "
" Má len jedného božského rodiča, takže tam má značku len jedného boha. "odpovedal mu Louis
" Uhm.... A aký boh tam bol zobrazený? "spýtala sa jedna polobohyňa
" To ti nemôžem povedať. " Louis sa začal smiať, pozrela som sa na Percyho. Usmieval sa. Na malú chvýlku som na sebe zacitila Jamesov pohľad, musela som sa pousmiať. Percy sa ku mne naklonil
" Samozrejme že jej to nesmie povedať. Alexandra Brooks im to pravdepodobne nedovolila. To je jasné. Keby to povedali ich nepriatelia by mali veľkú výhodu lebo by vedeli ktorých polobohov majú ohroziť. Hovorí sa že Alexandre Brooks veľmi záleží na jej rodine. "ja som len prikývla, vie toho dosť
" Teraz sa nás môžete niečo spýtať. Ale na niektoré otázky vám nebudeme môcť odpovedať. Pokiaľ to chápete. " oznámil James, v tej chýli sa zdvyhlo VEĽMI veľa rúk, uvidela som že Percy mal svoju ruku tiež hore. James vyvolal jedného poloboha
"Takže.... Uhm......je Alexandra vôbec nažive? Niektorý si myslia že je len vymyslel bohov aby zastrašily netvory." v dave polobohov zaznelo súhlasné mrmlanie
"Áno, žije. A ver mi, je až príliš reálna."Bianca vyvolala ďalšiu polobohyňu
" Ako Alexandra Brooks vôbec vyzerá. Hovorí sa že je nádherná. " videla som ako sa James pousmial
" Bola naozaj veľmi nádherná a aj múdra. Mala nádherné, dlhé hnedé vlasy a modré oči. Postavu mala tak akurát. Nebola ani veľmi vysoká ale ani veľmi malá a bola veľmi rýchla a ohybná. " nadviazala som s Nicolasom očný kontakt lebo som vedela že práve on je na rade, naznačila som mu aby vyvolal Percyho. Nicolas ukázal na Percyho.
" Akú vec Alexandra urobila ktorú od nej nikto nečakal? "
" Percy...... Tam nieje LEN jedna vec. Alexandra sa prekonávala skoro každý deň. Niekdy prišla k novým schopnostiam niekedy dokázala to čo sa jej ešte nikdy v živote nepodarilo..." začala Rebeca no pokračoval Luke
"... Ale asi to bolo vtedy keď spojila všetky sily veľkej trojky keď sme bojovali proti Kronosovi. "všetci sa natchli od úžasu, ja som sa len musela zasmiať. Na ten deň si presne pamätám. Percy prikývol, v jeho očiach som uvidela iskryčky šťastia. James vyvolal ďalšieho poloboha
" Viete kde je Alexandra Brooks teraz?"
" Áno. Viem presne kde je."ďalšia polobohyňa mu skočila do reči
"Tak prečo po ňu potom nejdete?!" polobohovia zase začali súhlasne mrmlať
"Nemusíme. Ona príde za nami." odpovedal James z kľudom, všetci polobohovia prestali dýchať
"To znamená že ona príde sem?!" zvriesko hneď niekoľko polobohov
"Áno, ona príde sem." keby len vedeli že ja som už tu
"Ó môj bože." povedal Percy hneď vedľa mňa, ja som radšej zostala ticho
Otec, za približne desať minút ma označ.
Dobre. Percy bude veľmi rád.
Dala som ostatným najavo že už majú skončiť.
"Dobre..... Takže dneska by to už asi aj stačilo. Viete viac ako by ste vedieť mali. Teraz si ešte zaspievame táborové pesničky." povedal Cheirón, ja som sa naňho len vďačne pozrela.

Všetci začali spievať a ja som uvidela ako sa nad pár hlavami polobovov objavil znak ich božského rodiča.
Otec, teraz. Povedala som môjmu otcovi
Dobre. Odpovedal mi jeho hlas

Nová  kapitola. Je dosť dlhá, má 1487 slov. 😘💖Nezabudnite commentovat a hlasovať 😘. Dúfam že sa vám táto kapitola páčila ❤️🦄