Percy Jackson - Záhadná pravda

7. Sľub

James

Som strašne rád že je v poriadku. Milujem ju viac ako hocikoho iného, nemyslím si že som niekoho v živote miloval tak ako ju. Posledných 50 rokov boli pre mňa utrpením. Nevedel som kde je, či je vôbec vporiadku. Nič. Stále mi odľahlo keď sa mi rozsvietil prívesok ktorý nosím na krku.

Neviem ako a či vôbec budeme môcť byť spolu na verejnosti. Neviem či ju budem môcť objať ako som objíma vždy, neviem či ju budem môcť pobozkať na jej dokonalé pery a či na na ňu na verejnosti budem môcť pozerať len ako na 'kamarátku'. Neviem ako sa to bude vivíjať ďalej.
Keď sa jej nebudem môcť dotknúť ako jej priateľ tak ju budem musieť zatiahnuť hlboko do lesa a vášnivo ju pobozkať, lebo ak nebude chcieť aby ostatný vedeli kto je tak spolu nebudeme môcť tráviť veľa času.

Nad tou myšlienkou som zosmnutnel a sklopil hlavu. Všimol som si že ma pozoruje. Podišla ku mne a objala ma. Zbožňujem na nej aká je všímavá.
"Čo sa deje James?"
"Nič len...... ako to teraz medzi nami bude? Alexandra ja ťa milujem a neviem či vydržím pozerať a správať sa k tebe len ako ku kamarátke." priznal som sa. Zhlboka si vzdychla.
"Neviem. Nemysli si že pre mňa to nebude ťažké. Len dúfam že všetko vijde ako dúfam. Tento týždeň budem ešte Alexandra Chase, nechám otca aby ma označil a potom približne o týždeň by som  nejako odhalila že ja som Alexandra Brooks." prezradila my svoj plán. Prikývol som. Ani som si to neuvedomil a začal som sa k nej pomali nakláňať. Pozerala mi do očí, vpíjala sa do nich.
" Nezmenil si sa. "zasmiala sa popod nos. Milujem jej smiech, vlastne na nej milujem všetko. Pousmial som sa a pobozkal som ju, tentoraz jemnejšie a dlhšie. Jednu ruku som jej dal okolo pása a druhu pod bradu a nadvihol jej hlavu. Odpoveď na moje gesto bol menší smiech do bozku a následné pousmiatie. Privinul som si ju bližšie. Jednou rukou mi vbehla do vlasov a druhu mi položila na hruď.

Po našom dlhom bozkávaní sme sa začali rozprávať.
"Čo som zmeskala?" spitala sa
"Nič dôležité" priznal som
"Chýbal si mi. Aj ostatný." táto veta ma zahrala pri srdci
"Aj ty si mi chýbala" zase sa mi TAKTO zahľadela do očí, vždy pri tomto pohľade zabudnem čo sa okolo mňa deje a či chcem a to mi verte že áno ju MUSÍM pobozkať. A to sa dialo teraz práve tu, znamená to že zase stratíme pojem o čase a budem sa tu bozkávať pokiaľ nám nedôjde dych a pokiaľ nás to neomrzí? Musel som ju zase pobozkať, nemohol som proti mojim citom k nej bojovať ani o sekundu dlhšie. Pobozkal som ju.
"Keď nechceš aby ťa z niečoho  podozrievali tak sa na mňa NEMÔŽEŠ TAKTO pozerať. Zabíja ma to." povedal som pomedzi naše bozky
"Ale keď mňa to baví....."zasmial som sa a potom dodala niečo čo som nečakal
".... raz si mi povedal... že mi zo všetkým pomôžeš..... keď mi budeš chcieť pomôcť aj z týmto tak musíš prestať byť taký sexi, a tvoje pery nemôžu chutiť tak dobre. "povedala zvodné a nenápadne mi kusla do spodnej pery. To už na mňa bolo priveľa a začal som ju bozkávať oveľa vášnivejšie. Moje ruky som jej položil na chrbát a pomali som svoje ruky posúval dole. Pritisla sa ku mne ešte viac a ruku mi dala na líce a pomali ale isto zvišovala môj tep. Nakoniec moje ruky dorazili k jej zadku, pomali som ho stlačil. Jej odpoveď bol menší ale za to jasný ston.
"Nemyslím si že takýmto tempom ostanem veľmi dlho v 'utajení', čo si myslíš?" povedala zadychane
"Nemyslím si to ale takéto tempo mi nevadí. Milujem takéto tempo" zvonivo sa zasmiala a vášnivo ma pobozkala.
"Vždycky budem pri tebe štát Alexandra. To ti sľubujem." povedal som jej čistú pravdu a ona sa usmiala
"Ďakujem. To isté platí aj u mňa, už od teba nechcem odísť." hovorila medzi našimi bozkami. Mne to ešte stále nedalo a dodal som:
"Sľubujem"

Konečne nová kapitola. Ja viem, trvalo mi to veľmi dlho.❤️😂Snažím sa urobiť dej čo najviac zaujímavý.