Percy Jackson - Záhadná pravda

4. Späť V Tábore

Bola som pri veľkom nadpise Tábor Polokrvných. Vošla som pomali za bariéru. Prešla som k hlavnému stanu kde bolo veľmi veľa ľudí. Následne som išla ku Cheironovi. Zaklopal som na dvere a....
"Ďalej" povedal mne veľmi známi hlas.
"Dobrí deň Cheiron." povedala som. On sa na mňa len pozeral ako na prízrak. Usmial som naňho.
"A... A... Alexandra? Ty žiješ? Ó moji bohovia. Ja sa asi zbláznim. Povedz mi ze si to naozaj ty a že nemám halucinácie." vyšlo z neho.
"Áno Cheiron žijem a ako si si mohol všimnúť tak som z mäsa a kostí." uistila som ho a pre istotu som sa ešte štipla aby videl že som živá a nie nejaká ilúzia. Potom som mu povedala že sa každému predstavím ako Alexandra Dive a visvetlila som mu prečo nemám moje tetovanie. Našťastie všetko pochopil a poslal ma preč z tým že sa mám ísť zoznámiť a že nebudem bojovať v hre o voaju, vraj že by to nebolo fér.

Keď som tak vichadzala z dverí a pomali šla do srdca tábora všetci sa na mňa pozerali takým tim štílom že
O môj bože ona je nádherná. alebo
Ty si ale kráska, určite budeš moja. taký víraz mali chlapci, ja som sa na nich len pekne usmiala a išla si ďalej po svojom. Veď ja patrím len Jamesovi.

"Ahoj, ty si tu nová však? Ešte som ťa tu nevidel." prihovoril sa mi chlapec z vlasmi čiernymi vlasmi ako havran a očami modrými ako samotné more. Tie oči som poznala veľmi dobre, boli to moje a otcove oči. Percy.
"Áno som tu nová, akurát som prišla." odpovedala som mu
" Takže ti nebude vadiť keď ťa tu trošku prevediem a zoznámim ťa s tabornikmi?"
"Prehliadka by sa mi zišla a takisto aj spoznať nejakých polobohov." pozeral mi priamo do očí
"A inak ja so Percy, Percy Jackson." ha ja som to vedela
"Ja som Alexandra Dive. "
"Tak teda dobre Alexandra, ideme sa pustiť na tú prehliadku tábora a medzitým ťa predstavím nejakým kamarátom. Dobre?"
"Áno. Tak poďme." povedala som nadšene. Prešli sme skoro celý tábor a Percy ma zoznámil z nejakými polobohmi. Zrazu mi do očí 'udrel' jeden človek. James. Nevšimol si ma danka a to je dobre.

" Tak a sme na konci našej 'prehliadky' a keby si niečo potrebovala tak mi daj vedieť."
"Dobre Percy, a ďakujem." odpovedala som mu a on odišiel.
"Ahoj. Ty si tá nová táborníčka o ktorej všetci hovoria?" prišli ku mne dve dievčatá z hnedými očami plnými nadšenia, jedna mala vlasy čierne a druhá gaštanové.
"Ahoj a neviem." odpovedala som im a ony sa len zasmiali.
"Ja som Lisa. A ja som Sophia." predstavili sa mi
"Vy asi moje meno viete takže sa vám nemusím predstavovať." ony na to len prikývli.
"Kto je váš božský rodič?"
"Naš otec je Hefaiston, takže sme nevlastné sestry." takže to boli Jamesove sestry.
"Náš brat je James Mason je to hrdina a najlepší kamarát Alexandri Brooks. Alexandra Brooks je tá najsilnejšia polobohyňa na celom svete a je pravdepodobne silnejšia ako všetci bohovia. Alexandru Brooks poznajú ešte piati ľudia, Bianca Stainsfeld, Luke a Rebeca Healson, Nicolas Martins, Louis Willson. No Alexandra zmizla pred päťdesiatimi rokmi a oni nevedia kde je ale vedia ze je nažive. Bianca, Luke, Rebeca, Nicolas a Louis sú teraz preč lebo ju išli posledný krát hľadať, už to niekoľko krát skúšali ale nenašli ju a postupne strácali nádej a veľakrát prišli celý dobitý a celý od krvy. James tu zostal len preto lebo má strážiť tábor väčšinou tu zostáva niekto iný a James je skoro stále na čele skupiny. Veľa o nej nehovoria lebo im je smutno lebo oni boli ako rodina, Alexandra bola stále z nimi a bola za nich schopná zaplatiť aj vlastným životom. Jamesovi sme hovorili že by si mal niekoho nájsť ale on nás odbil s tým že on nikoho nechce a že si bez priateľky poradí, no a keď sme sa naňho pokúšali poslať nejaké NÁDHERNÉ dievča a ono ho chcelo pobozkať on od nej len odišiel. Prepááááč....... ja sa stále takto rozhovrim. "Takže on je mi stále verný. pousmiala som sa nad tým, Sophia si zakrila tvár rukami
"To nevadí ja som ten tip človeka ktorý rád počúva historky." obidve sa na tom len zasmiali
"Ja pôjdem trosku prejsť, potom sa stretneme." rozlúčila som sa z nimi, no vpodstate mala na pláne niečo úplne iné
"Ahoj" povedala Lisa
"Čau, vidíme sa potom."
Stretneme sa pri našom strome. Videla som ako z ním trosku trhlo
U všetkých bojoch Alexandra ty žiješ. A si v Tábore?! Ako to že som si ťa ani nevšimol!?
A stála som asi tri metre od teba. Za tri minúty tam buď!
Neboj sa zlatko. Prídem. Pri tom oslovení moje srdce pod podskočilo, musela som sa nad tým pousmiať.