Percy Jackson - Záhadná pravda

5. Milujem ťa

JAMES
Keď som počul jej hlas v mojej hlave myslel som si že asi odpadnem, zo srdca mi spadol obrovský balvan keď som zistil že je vporiadku a že sa zomnou chce stretnúť.
Náš strom je strom pri ktorom sme sa prvý krát pobozkali, je asi tak tri minúty od srdca tábora. No ja som sa tešil že ju uvidím a tak som začal bežať a pritom som dával pozor aby ma nikto nenasledoval.

Keď som bol asi 20 metrov od nášho stromu tak som prestal behať. Keď som prišiel bližšie k stromu uvidel som tam postavu, postavu ktorú som chcel vidieť už 50 rokov. Mala oblečené čierne legíny, modré tričko a sivú mikinu. Keď zdvihla zrak zo zeme jej nádherné modré oči sa zapichli do tých mojich, myslel som si že sa asi rozplačem. V tú chvíľu sa ku mne rozbehla...

ALEXANDRA
Dúfam že príde. Viem je to trošku detinské pretože on určite príde, ale keby neprišiel...

Počula som niekoho bežať. James. Bol približne 20 metrov odomňa keď prestal bežať. Približoval sa. Bol 10 metrov odomňa. Cítila som na sebe jeho pohľad, asi si myslel že videl ducha. Zdvihla som k nemu zrak a pozrela som sa mu do očí, moje srdce sa rozbúšilo. Jeho nádherné hnedé oči sa vpíjali do tých mojich, bolo v nich vidno prekvapenie, slzy a lásku.
Môj plán bol že mu niečo poviem ale... nedokázala som to. Nedokázala som sa prinútiť k jedinému slovu. Moje oči sa začali zahmlievať, to som už nezvládla a rozbehla som sa k nemu.

Skočila som mu okolo krku a začala som plakať. On si ovinul svoje ruky okolo môjho pásu a tuho ma objal. V objatí sme boli dlho, neviem presne ako dlho pretože mne sa všetok čas zlial dokopy. Chcela by som takto zostať navždy. Pozeral sa na mňa. Keďže som nižšia tak som k nemu musela zdvihnúť hlavu, jeho oči sa znova zaborili do tých mojich a DOSŤ hodnú chvíľu sme na seba pozerali. Noták James, povedz niečo. Hocičo. Prosila som pohľadom. On to asi spozoroval a ozval sa.
"Myslel som že ťa už nikdy neuvidím." povedal smutne a následne mi chytil ruky a pozrel sa na zapestie na ktorom by som MALA mať tetovanie
"Kde máš to tetovanie?!" spítal sa zhrozene
"Stále je tam len som si ho zakryla aby mi viac ľudí uverilo že nie som Alexandra Brooks. Predstavujem sa ako Alexandra Dive, viem nieje to veľmi originálne ale stále lepšie ako nič."
"Aspoň neriskujeme že sa náhodou prerieknem." zasmial sa. Ako ja milujem jeho smiech.
"James..." ihneď spozornel
"... nikto v tábore nevie čo medzi nami je, teda okrem Cheirona, podľa mňa by bolo lepšie keby všetci uverili že sme len kamaráti. Viem je to možno veľmi ťažké ak nie možno aj nemožné. Povedala som Cheironovi aby ma nedával do tvojej ubikacie lebo by to bolo skoro nemožné sa na seba pozerať pohľadom hodným LEN kamaráta.... "nenechal ma dohovoriť
" Chápem. Viem že si najprv chceš zvyknúť na nových ľudí a tak a že by to asi každému bolo podozrivé prečo sa z tebou bozkávam. No nikomu sme o tebe nehovorili, povedali sme im len základné informácie a nič viac, nepovedali sme im ako vyzeráš alebo akej farby máš oči, vlasy. Nevedia o tebe nič. Keď budeš pripravená tak povieme celému tábor pravdu. Ostatný sú teraz na výprave, išli ťa hľadať."
"Dobre. Keď budem pripravená tak to všetkým povieme, ale bude to tak trošku napínavé a dramatické. Ok?" sklopila som zrak
On na to len prikývol.

Zrazu medzi nami nastalo ticho, cítila som na sebe jeho pohľad, no nechcela som sa mu pozrieť do očí. Nie po tom keď som ho pred 50 rokmi opustila bez rozlúčenia, bez prostého 'ahoj'.

Jeho ruky sa pohly, jedna sa omotala okolo môjho pásu a druhá skončila na mojej brade čím mi naznačil aby som sa pozrela do jeho nádherných hnedých očí. Otvoril ústa že niečo povie ale náhle ich zatvoril.
"Len to chcem vedieť..." narokom ma napína
"...naozaj nás nikto nesleduje?" myslela som si že sa bude pitať na niečo iné. Musela som sa usmiať. Dôkladne som všetko 'preskenovala', viem je to divný názov ale mám takú moc ktorá mi umožňuje vedieť kde kto je a či je mi niekto nablízku.
"Nie" záporné som pokrútila hlavou
"To je dobre." šibalsky sa usmial
"Mám sa báť?" žartovne som sa zasmiala.

V tú sekundu čo som skončila svoju vetu si ma pritiahol ešte bližšie a vášnivo no z laskou ma pobozkal. Divoko sa mi rozbúšilo srdce.
"Milujem ťa" bola jeho nečakaná odpoveď