Percy Jackson - Záhadná pravda

13. "Ja som to vedel!"

ALEXANDRA
Otec, teraz. Povedala som svojmu otcovi
Dobre. Odpovedal mi jeho hlas

Za malú chvýľku sa nad mojou hlavou objavil znak trojzubca. Všetci stíchly a pozerali sa na mňa. Percy sa otočil až ako posledný. V jeho očiach som uvidela slzy. Skočil mi okolo krku a objal ma. Začala som sa smiať
"Ja som to vedel!" zašepkal mi do ramena
"Veď aj ja." priznala som, rýchlo zdvihol svoju hlavu a pozrel sa na mňa
"Čo?" zašepkal, milo som sa naňho usmiala.

"Vítam vás v našom tábore deti Hefaistona, Afrodity a Poseidóna. Prosím preneste si veci do svojich ubykácii."

Percy bol na mne stále nalepený. Skoro všetci polobohovia sa na nás pozerali.
"Percy. Každý sa na nás pozerá."
"A? Mňa to nezaujíma. Si moja sestra." musela som sa začať smiať lebo už som to nevedela vydržať
"Nesmej sa!" napomenul ma ale potom sa začal smiať aj on
"Ideme do ubykacie alebo tu budeme len tak stať?" spýtala som sa
"Dobre. Ideme ti po veci a môžeme ísť."

Celú cestu sa Percy usmieval, nerozprávali sme sa. Keď sme vošli do Poseidónovej ubykacie všetko mi tu pripomenulo tie naše 'staré' časy. Percy mi ukázal moju izbu a nechal ma aby som sa prezliekla. Keď som vyšla zo svojej izby Percy na mňa zasa skočil.

"Percyyyyyyyy" začali sme sa smiať ako šialený
"Anooooooo" odpovedal
"Pusť ma prosím"
"Nieeeeeee. Už sa ma nezbavíš." ešte viac ma oblial
"O to sa ani nesnažím. Takže.... Percy. Prosím ťa pusť ma." povedala som mu veľmi kľudne. Poslúchol.

Sadli sme si na gauč a začali sa rozprávať.

"Ako dlho si vedela že sme súrodenci?" mala som mu sto chutí povedať že odkedy sa narodil ale to som predca nemohla
"Dlho" povedala som nakoniec
"Som rád že mám konečne súrodenca..." odmlčal sa
"... Vieš robiť niečo čo ja neviem?"
"Čo tým myslíš?"
"Myslím tým to že ak vieš ovládať vodu lepšie ako ja, tak by si ma to mohla naučiť" pozeral sa mi rovno do očí
"Áno. Viem robiť viac vecí z vodou ako ty."
"Napríklad?"
"Viem ovládať vodu v 'mori oblúd' "
"TO AKO?!" zasmiala som sa
"Jednoducho. Len ťa to viac vyčerpá. Musíš vode rozumieť aby si ju mohol ovládať." on mi len prikývol
"A..... Mohla by si ma to zajtra naučiť?" spýtal sa trošku zahanbene
"Jasné že áno." milo sa na mňa usmial
"Ja už pôjdem spať. Som dosť unavená." dodala som. Percy na to len prikývol a tiež odišiel do svojej izby.

Musela som sa zamyslieť nad mojím skutočným menom. A hlavne kedy ho chcem Percymu prezradiť. Viem že bude chcieť vysvetlenie. S týmito myšlienkamy som zaspala.

Takže..... Konečne nová kapitola. Je trošku kratšia ako predošlá. 😂 Nezabudnite commentovať a hlasovať. 💖