Zviazaní pomstou

Kapitola 3 -Najhoršia správa vôbec

Prstami prejde po tmavej krabičke a neisto sa na Josha usmeje.

„Otvor ju," povie jemne a ona tak urobí. Vydýchne si, a dúfa, že to nebolo príliš nahlas, keď zistí, čo je jej obsahom. Vyberie malé náušničky a je šťastná, prešťastná, že sa v krabičke nenachádza prsteň. Ani nevie prečo ju to poteší. Josha miluje, no na zásnuby nie je absolútne pripravená. Veď o nich nevie nikto preboha.

„Sú nádherné, vďaka!" usmeje sa a hneď si zvesí svoje dlhé čierne náušnice a vymení ich za tie malé, lesknúce sa guličky.

„Pristanú ti," siahne po jej ruke a pobozká ju na hánky. Zadíva sa do jeho tmavých očí a nedokáže si pomôcť, ale toho chlapa žerie. Zoznámili sa na jednej akcii, kde robila Connorovi spoločnosť. Hádzali po sebe pohľadmi a keď ju oslovil, vedela, že má problém. Ešte v ten večer sa spolu vyspali a odvtedy to spolu ťahajú. Nikdy oficiálne netvorili pár, no pred mesiacom, jej oznámil, že musí zverejniť, že je oficiálne zadaný. Nevidela v tom žiaden problém, až na to, že to nemalo byť s ňou. Trochu ju to šokovalo a trochu viac ranilo.

Všetko jej dopodrobna vysvetlil a nadšená z toho nebola. Išlo len o vzťah na oko s dcérou jeho hlavného sponzora. Ani on ani ona to nechceli, avšak jej otec mal podmienku, že jeho biznis bude sponzorovať len vtedy, ak si začne z jeho dcérou. Zdalo sa jej to celé postavené na hlavu, ale nemohla veľmi do toho hovoriť. A tak mesiac je z nej kvázi milenka. Stretáva sa s oboma, aj keď s tou druhou je to čisto vymyslený vzťah.

„Prečo mi to dávaš?"

„Len tak. Nemôžem svojej priateľke kúpiť darček?" Povzdychne si a venuje jej jednej slabý úsmev. „Viem, že medzi nami je to posledný mesiac nie veľmi ružové a celkom vypäté. Ale musíš vedieť, že ja a Alexandra sme nič. Je to celé len hra. Veríš mi?"

Adeline sa usmeje a stisne mu ruku. Čo je to za otázku? Samozrejme, že mu verí. Znamená pre ňu všetko. Po Connorovi, je to jediný chlap, ktorého má vo svojom živote. „Áno, verím ti." Pokrúti hlavou. „To sa ma nemusíš ani pýtať. Samozrejme, že ti dôverujem."

„Dobre. Pustíme sa do jedla?"

Zvláštne na neho pozrie a celkom tomu nerozumie. Ale nechce si kaziť chuť a tak sa psutia do jedla. Je výborné, samotný kuchár sa príde uistiť či je všetko v poriadku. Po hlavnom chode si dajú dezert a potom ešte drink. On je autom a tak si dá len vodu, ale jej objedná obľúbený drink a Adeline je unesená, že si pamätá takýto detail.

„Veľmi krásna reštaurácia."

„Však? Vedel som, že sa ti tu bude páčiť."

„Chodíš sem často?"

„Nie, bol som tu dvakrát. Viac určite nie. Videla si ten výhľad?"

„Počkaj," zarazí sa. „Dá sa ísť aj von?"

Josh sa zazubí a natiahne k nej ruku. Adeline je okamžite na nohách a nasleduje ho na terasu. Pred vstupom jej na plecia prehodí svoje sako a potom jej otvorí dvere. Adeline sleduje osvietené Miami a prihlúplo sa usmieva. Cíti za sebou Josha a tak sa na neho otočí. „Čo máš za lubom?"

On sa úprimne rozosmeje a pohladí ju po vlasoch. „Prečo si taká upodozrievavá. Chcem ti spraviť pekný večer a tebe sa nepáči."

„Ale páči. Až veľmi." Otočí sa mu chrbtom a znova sa pozrie na výhľad. „Až veľmi." Zopakuje.

Nezdržia sa tam dlho, vyženie ich zima. Ako smerujú naspäť k stolu, Adeline mu neochotne vráti sako a on jej odsunie stoličku.

„Josh?" Osloví ho chlapský hlas a obaja sa otáčajú. Adeline toho muža nepozná, vidí ho prvýkrát, avšak Josh nie.

„Charlie, aké prekvapenie," natiahne k nemu ruku a potrasie si s ňou. „Čo tu robíš? Nie si v LA?"

„Pracovné povinnosti," odpovie mu vysoký, blondiak a pohľadom spočinie na Adeline. „Ah, prepáčte," prehovorí Josh a chytí ju okolo pása. „Adeline, toto je môj starý kamarát Charlie. Charlie, toto je moja priateľka Adeline."

„Adeline Hallová," natiahne k nemu ruku.

„Charlie." Prijme ju a stále si v hlave opakuje jeho slová. Priateľka! To je po prvýkrát čo ju tak pred niekým oslovil a jej sa to páči. Tak ju to vyvedie z mieri, že ani nepostrehne, že jej nepovedal svoje priezvisko.

„Pridáš sa k nám?" pozve ho Josh a tak sa z ich rande stane obchodná večera.

Zdržia sa tam ešte hodinu a zatiaľ čo sa tí dvaja dobre bavia, ona začína zívať. Josh si to všimne a tak navrhne, aby sa rozlúčili.

Cesta domov prebehne mlčky, Adeline drieme, asi aj zaspí, preto je prekvapená, keď auto zastaví a nie je to pred jej domom.

„Sme tu miláčik," pohladí ju po líci a ona sa rozospato obzerá. „Kde sme?"

„To je pokračovanie môjho prekvapenia."

„Prekvapenia?" zívne si. Pomôže jej vystúpiť z auta a smeruje ju k hotelu. Na recepcii sa na nich usmieva postaršia dáma a má všetko pripravené. „Vaše kľúče pán Murphy. Izba číslo šestodeväť."

„O čo ide?" vyzvedá už prebudená Adeline.

„Pamätáš sa? V tomto hoteli sme boli prvýkrát."

Výťah zastaví a on ju zavedie k dverám. Len čo sú dnu zmocní sa jej pier a nedá jej priestor na žiadne protesty. Nie že by teda chcela protestovať. Zavedie ju k toaletnému stolíku a otočí ju chrbtom k sebe. Zatlačí do jej chrbta, aby sa trochu predklonila a potom siahne po zipse od šiat. „Po tomto som túžil celý večer," zašepká jej do ucha a ich oči sa stretnú v zrkadle. Pomaly jej rozopína šaty a ani jeden neodvracia pohľad. Keď jej skĺznu k nohám a ostane len v spodnom prádle, vidí ako mu stmavnú oči. Rukou prejde po jej prsiach v podprsenke a potom ju pobozká na plece. Bozkami smeruje pozdĺž jej chrbtice až dôjde po okraj čiernych nohavičiek a znova sa na ňu pozrie do zrkadla.

Adeline má zatvorené oči, ruky zviera v päsť a ťažšie dýcha. Prstami jej vojde za krajku tenkej látky a jedným pohybom sa jej zbaví. Adeline si kúše spodnú peru a sleduje jeho pohyby v zrkadle. Je to erotické a vzrušujúce, cítiť to a vidieť zároveň. Len čo sa jeho šikovné prsty dotknú jej stredu, vydýchne a zakloní hlavu.

Josh sa usmeje a na nič nečaká. Zbaví sa svojho oblečenia a prudko do nej vnikne. Adeline sa zapiera rukami o stôl zatiaľ čo on do nej prudko priráža. Josh ju po celú dobu sleduje v zrkadle a hotelovou izbou sa ozývajú ich vzdychy a stony.

Keď sa to blíži ku koncu pevne ju chytí za boky a ona zatvorí oči. Bola to rýchlovka, ktorú ona nepreferuje, ale tentokrát si to naozaj užila. Spokojne si vydýchne a cíti ako si oprie čelo o jej plece a pomaly sa spamätáva. Pobozká ju do vlasov a ich ohľady sa stretnú v zrkadle. Ona sa usmieva, oči jej žiaria, zatiaľ čo on ostáva vážny.

„Adeline, miláčik." Povzdychne si a zatvorí oči. Adeline absolútne nečaká to čo príde a tak sa na neho naďalej usmieva a vychutnáva si jeho prítomnosť. Avšak len dovtedy, pokiaľ z úst nevypustí tie najhoršie slová, aké mohol.

„Musím sa s Alexandrou zasnúbiť."