Zviazaní pomstou

Kapitola 19 - Connor

Dnes je naozaj nepekné počasie, od skorého rána zúri za oknami búrka. Ethana to podráždi, len čo otvorí oči, nakoľko mal dnes nejaké plány, no počasie mu to prekazilo. Stále dúfa, že sa počasie unormálni, no keď sa tak nestane ani po raňajkách, vie, že svoje plány musí pozmeniť.

Chce sa opýtať Adeline čo dnes plánuje a tak mieri k jej dverám. Sú pootvorené a čo čert nechce, akurát sa prezlieka. Nevidí ho a on na seba ani nemieni upozorňovať. Stojí bokom a tak má perfektný výhľad na jej profil. Celé telo má v osuške a jednu nohu má vyloženú na posteli a krémuje si ju. Nechce tu stáť a špehovať ju, pripadá si ako nejaký pedofil, ale nedokáže si pomôcť. Keď si dá dole osušku, Ethan ani nedýcha. Jej postava je naozaj krásna. Adeline bola vždy žena, ktorá sa o seba starala, no nikdy ju nevnímal týmto spôsobom. Vždy to bola pre neho mladšia sestra jeho najlepšieho kamaráta, nič viac. Až doteraz.

Oči nevie spustiť z obrysu jej pŕs. Vie, že má plastiku, no klobúk dolu pred jej plastickým chirurgom, pretože rozdiel by nepoznal. Sú guľaté a krásne pevné. Vidí ako siaha po tričku a prekvapí ho, že si pod neho nedá podprsenku. Potom si navlečie obyčajné čierne nohavičky a jeho to vzruší. Musí odtiaľ čím skôr vypadnúť.

Pomaly vycúva a dáva pozor, aby na seba neupozornil. Vojde do kuchyne, napustí si pohár studenej vody a snaží sa zahnať myšlienky na nahú Adeline. Len čo sa mu to ako tak podarí, zacíti v miestnosti jej drahý parfum a tak sa na ňu otočí.

Aj keď má už na sebe rifle a na obyčajnom čiernom tričku koženú bundu, stále má pred očami jej útly pás a prsia. Díva sa na jej hruď, no potom sa spamätá a pozrie sa jej do očí.

„Dobré ráno," pozdraví ho a podíde k nemu. Napustí si pohár vody a potom ho do dna vypije. „Idem von, ale za chvíľu budem doma. Budeš tu?"

Prikývne. „Kam ideš?"

„Niekam." Odpovie neurčito a ťuká do mobilu. „Za tri minúty tu mám uber." Oznámi mu a on jej vstúpi do cesty.

„Na niečo si zabudla."

Adeline sa zamračí a skontroluje obsah svojej značkovej kabelky. Má tam všetko čo potrebuje a dokonca aj to, čo nepotrebuje. Pokrúti hlavou v zápornom geste a on si prekríži ruky na hrudi. „Podprsenka Adeline."

Ona sa úprimne rozosmeje a potom ho len potľapká po pleci. Nevyjadrí sa k tomu, nepoprie to, len ho obíde a nechá ho tam stáť. O niekoľko sekúnd na to, ostane sám v miestnosti, totálne odignorovaný.

Adeline sa nechá zaviesť pred známu budovu a čím je bližšie, tým viac je nervózna. Nebola tu veľakrát, no pozná ju až pridobre. Poďakuje vodičovi, vystúpi z auta a rozprestrie si dáždnik. To dnešné počasie stojí za hovno. Vie, že prejsť cez vrátnika bude náročné, no stačí ak si počká na nejaké auto, ktoré ide do garáže a potom sa tam šikovne prešmykne. Vie poschodie aj číslo dverí, na takéto veci sa nezabúda. Čaká asi desať minút a potom sa garáž otvorí. Len čo z nej vyjde auto, šikovne sa prešmykne dnu a potom sa vyvezie na trináste poschodie. Keď stojí pred správnymi dverami, nadýchne sa a až potom zaklope. Keď sa nikto neozve, skúsi to znova a potom ešte raz. Je už na odchode, keď sa dvere otvoria. Objaví sa v nich polonahá postava a ona zvrášti nos.

Polonahá blondína sa pred ňou súka do saténového županu a prezrie si ju. „Zablúdila si?" opýta sa jej arogantne a Adeline na to nemá náladu.

„Musím sa porozprávať s Joshom."

Žena oproti nej sa zasmeje. „Och, teraz nemá čas na charitu," žmurkne na ňu a chystá sa zatvoriť dvere. Avšak ona je šikovnejšia a pretlačí sa dnu. Blondína na ňu začne hystericky kričať, aby vypadla, že zavolá ochranku, no ona si ju nevšíma a rozhliada sa naokolo.