Zviazaní pomstou

Kapitola 11 - Rodina

Dva dni po tej nevydarenej večery sa udejú dve nečakané veci. Ako prvé bolo to, že o ich manželstve vedeli všetci. A všetci, všetci. Dokonca aj tí, ktorí ich nepoznali alebo oni nepoznali ich. Adeline ani Ethan nerozumeli čo sa to dialo, no z neznámej rodiny DeLucca sa stala veľmi známa rodina. Doslova v priebehu dvoch nocí. Obaja mali čo tušenia, že za to môže práve Alexa s Joshom, pretože nikto iný nevie o ich manželstve. A práve táto „novinka" bola spúšťačom pre druhú nečakanú vec a tou bolo to, že si Adeline začali spájať s Connorom a logicky z toho vyplynulo, že ona je právoplatnou dedičkou Connorovho majetku a tak isto aj hlasu v klane Rivera. V mafiánskych kruhoch sa nerozpráva o ničom inom len o tom, že ona by mala byť nástupcom svojho nebohého brata.

Všetko prišlo tak rýchlo a tak nečakane. Oboch to zastihne nepripravených a rozhodne sa to ani jednému nepáči. Nečakali s toľkou pozornosťou, toľkému záujmu a narušeniu súkromia. Ethan to ešte zvláda pomerne dobre, ale Adeline nie. Je rozrušená všetkými tými rečami o nástupkyni. Nikde nemala s mafiou nič spoločné a ani nechce mať, to čo robil jej brat rešpektovala, ale tam to ostáva. Nepreberie jeho miesto ani jeho hlasovacie právo ani nič sa to toho týka.

Povzdychne si a vypne motor. Akurát sa vrátila od mami, späť k Ethanovi. Pred pár týždňami by jej ani len nenapadlo ako sa môže všetko zmeniť za tak krátku dobu. A už vonkoncom nie, že toto manželstvo jej prinesie takúto pohromu. Vyjde hore do ich spoločného bytu, kde sa ukrýva pred realitou. Prekvapí ju, keď je Ethan doma, zvyčajne tu veľa času netrávi. Opiera sa o kuchynský pult a odtiaľ sleduje televíziu. Je to nejaký športový prenos, staví sa že americký futbal, ktorého je Ethan veľký fanúšik.

„Ahoj," pozdraví ho a on jej venuje jeden rýchly pohľad.

„Ahoj." Odzdraví a potom má oči znova na televízii. „Ako bolo doma?"

Ťažký povzdych ho donúti venovať jej viac pozornosti a tak vypne televíziu. „Všetko ok?"

Adeline sa zahľadí na svojho manžela. Je jej tak cudzí, no pritom je to jediná osoba, ktorá pri nej naozaj stojí. Strnisko má znova pekne upravené, tmavohnedé vlasy sčesané z čela. Zelené oči mu ešte väčšmi vynikli, môže za to tričko, ktoré má na sebe. Ruky má vo vreckách riflí a čaká na jej odpoveď. Adeline udrie poznanie toho, ako dobre vyzerá. Nikdy si to nevšimla, no naozaj vyzerá dobre. Nie tak hollywoodsky či cukríkovsky. Má v sebe istú dávku tajomna, ktorú perfektne dopĺňa flegmatickosť. Vysoká postava mu len dodáva na charizme, nehovoriac o jeho skúmajúcich očiach a tej pleti. Je možné, aby mal chlap lepšiu pleť než má ona sama? Nespravodlivé. Jediná chybička, ktorú na ňom našla je krivý nos, no v celkovom dojme tam dokonalo pasuje. Vie si pri ňom predstaviť vysokú, tmavovlasú modelku. Tvorili by dokonalý pár, vhodný na všetky tie instagramové posty.

„Adeline?"

Až jeho hlas ju privedie naspäť do reality. Pokrúti hlavou a snaží sa rozpamätať na otázku, ktorú jej položil.

„Ok? Všetci sa zaujímajú iba o to čo bude s Connorovým právom a ja úprimne ani neviem čo to znamená. Ešte stále som sa nespamätala z jeho smrti a oni sa ma pýtajú také nezmysli."

Ethan sa chce zasmiať, no ostáva vážnym. „Nie je to nezmysel, máš v rukách veľmi dôležitú vec. Ak sa to dostane do zlých rúk..." nedopovie.

„Oh ja viem," vydýchne a posadí sa na sedačku. „Bol to môj brat. Stále to bolí, stále mi chýba. Premýšľam iba nad tým nad ničím iným. Nie som pripravená sa s tým vysporiadať."

„To od teba ani nikto neočakáva. Ak sa naozaj staneš jeho výhradná dedička, budeš to mať náročné, to ťa varujem. Veľa ľudí bude zrazu tvojimi kamarátmi a bude ťa chcieť využiť. Ale to nič nezmení na tom, že Connor bol tvoj brat a tebe chýba. Aj keď tu nie je a aj keď prejde niekoľko rokov, stále bude s tebou, v tvojom srdci. Ale to nemôže byť dôvod, prečo teraz prestaneš ísť ďalej. To, že ti chýba je ok, ale musíš žiť a riešiť to čo ťa čaká. A hlavne teraz, toto nebude príjemná jazda."

Adeline vydá hlboká povzdych a zahľadí sa na neho. „Nemôžem dať to hlasovacie právo tebe? Ty aspoň vieš o čo sa jedná."

Ethan sa zasmeje. Teoreticky by mohla, no prakticky ťažko. Po prvé jeho meno nefiguruje v takých vysokých kruhoch a po druhé jeho meno figuruje vo veľa iných rodinách, čo by sa Riverovcom nepáčilo. Čiže táto možnosť je nemožná.

„Je to komplikované, ale mne to teda dať nemôžeš. No neboj sa, pomôžem ti. Najlepšie by bolo ak by si si to nechala, ale rozumiem ti, nie si s tým vžitá. Spolu to zvládneme." Ubezpečí ju.

„Je to šialenstvo." Pokrúti hlavou. „Naozaj som netušila. Že niečo takéto funguje." Otrasie sa. „Brr, desivé."

„Ani nemáš potuchy." Zamrmle si popod nos. „Dáš si niečo na jedenie, čo si obedovala s mamou?"

„Obedovala som. A čo vlastne robíš doma?"

Zarazene na ňu pozrie a zasmeje sa. „Nemôžem byť chvíľu doma?"

„Len sa pýtam." Pokrčí plecom. „Je to divné."

Ethan krúti hlavou a vtedy obaja počujú ohlušujúci výbuch. „Preboha," trhne sebou Adeline. „To čo bolo za zvuk?"

Netuší ani on, no ako prvé smeruje k oknu. „No do pekla." Vydýchne a ona je už tiež na nohách. „Parkovala si pred domom, však?"

Prikývne a už je pri ňom. Pozrie sa z okna a zbledne. „Ah ježiši."

„Volám políciu a hasičov. Nikam nechoď," varuje ju, no ona je už na polceste ku dverám. Ethan zanadáva a pani v telefóne diktuje adresu. Je jej v pätách a doprevádza ju až von. Nedovolí jej zájsť ďalej a tak ju drží pri dverách. Auto stále horí, je to nebezpečné, nie len pre ňu.

„Do kelu. Ani nie pred pol hodinou som tam ešte sedela."

„Podľa všetkého s tým aj rátali." Povie podráždene a pokrúti hlavou

Sleduje svoje horiace auto a čuduje sa, že je ešte na nohách. „Čo sa mi tým snažíš povedať?"

„Že si mala z pekla šťastie. Je to ešte nebezpečnejšie, ako som si myslel. Stal sa z teba terč."

„Terč?" prehovorí vyľakane a otočí sa na Ethana. V diaľke počuje sirény a trochu si vydýchne. Za pár minút bude po všetkom.

„Vieš čo to znamená." Opýta sa jej Ethan a ona prikývne.

„Mala som z pekla šťastie?" Zopakuje jeho slová s on vydýchne.

„Aj to. Ale je to vážnejšie. Niekto sa ťa páve pokúsil zabiť. V tom aute si mala byť."

Zbledne, popravde táto myšlienka jej ani nenapadla. Poriadne sa vyľaká a jeho slová dávajú zmysel. „Preboha." Zašepká. „Ale ako to môžeš vedieť? Možno to malo byť varovanie."

„Môže byť, ale nemyslím si. To by sa odohralo v noci, bez svedkov."

„Ale ako mohli vedieť, že budem v aute?"

„Je streda, nie?" Pozrie sa na svoje hodinky. „A o takomto čase si na ceste zo školy."

„Ah preboha." Roztrasie sa. „Nikto sa ma snažil zabiť." Skonštatuje a všíma si rozruch okolo nich. Hasiči už robia svoju prácu a polícia mieri priamo k nim."

„A ten niekto si myslí, že sa mu to aj podarilo. Takže na malú chvíľu sa budeš hrať na mŕtvu." Šepká jej do ucha.

„Čo to znamená?" spýta sa s obavou v hlase.

„Je na čase spoznať moju rodinu."

„Ty máš rodinu?" opýtala sa prudko a nerozmýšľala nad nezmyselnosťou tejto otázky. On sa nad tým pousmeje, aj napriek tomu v akej situácii sa práve nachádzajú.

„Och áno, ver či nie aj ja mám rodinu. Tak ako Connor držal vás mimo mafie, tak držím aj ja ich. A teraz sa k nim na krátku dobu pridáš."