Elf a Strieborný Front

Kapitola desiata - Komár

Daniel alebo teda Deren otvoril oči. Znovu sedel na koberci v chalúpke. Zbadal, že Tora sedí vedľa neho. Upokojilo ho to. Zase bola v tom starom známom tele s veľkými hnedými očami.
,,Ako si to myslela, že sa tu dajú oči ľahko oklamať?" spýtal sa Deren keď Tora otvorila oči.
,,Pozri."
Chytila si prst a pomaly si ho odtrhla.
,,Č-čo to robíš? " zhrozil sa Deren.
Tora si však namiesto vysvetlenia len vrátila prst na miesto. Pozrela naňho a čakala, čo povie. Ten ale len zízal na prst.
,,Eeh.." to bolo jediné, na čo sa zmohol.
,,Počkaj." Tora zrejme ešte pokračovala.
Siahla mu za ucho a vytiahla odtiaľ vajíčko. Deren len čumel. Vajíčko sa začalo hýbať a o pár sekúnd na to sa z neho vyliahlo čosi fialovo - žlté s malým fialovým zobáčikom. Potom to roztiahlo krídla a vyletelo von z vajíčka. Keď to bolo dosť vysoko, obrátilo sa a strmhlav sa rútilo na vajíčko. Napokon to doň narazilo a po tomto zvláštnom výjave ostal len fialový prach.
,,Už chápeš, ako sa klamú oči?"
Deren len ohromene prikývol.
,,Pozri sa okolo a poriadne sa zahľadieť. O chvíľu pochopiť, koľko málo z tohto sveta je skutočné. " nabádala ho Tora.
Deren sa rozhliadol. Nevidel ani jeho sestru ani vešticu. Len akési dve cudzie ženy. Tušil, čo sa stalo, no aj tak mu srdce búšilo až v krku. A to nielen preto, že nevedel, ktorá z tých dvoch je Faranees a ktorá Fila, ale hlavne preto, že mu čosi začínalo dochádzať.
Keď sa musia takto maskovať, to znamená, že musia utekať pred niečím veľmi nebezpečným. Z úvah o tom, čo by to mohlo byť ho vyrušil slabý šuchot čo sa ozýval spoza malého zahmleného okienka. Nie však akýsi príjemný šuchot ako keď sa Tora prehrabáva vo flastičkách alebo keď v Zakysáku pripravovali nejaký lacný obed.. pri predstave Zakysáku mu prišlo smutno. Rýchlo to však zahodil za hlavu.
Bol to chladný šuchot. Nepríjemný. Dve ženy spozorneli. Jedna z nich pristúpila rýchlo k Derenovi a chytila ho za ruku. Príjemným hlasom jeho sestry sa mu prihovorila:
,,Deren, rýchlo. Sústreď sa najviac ako vieš na osobu, na ktorú sa chceš premeniť. Odteraz ťa nikto nesmie vidieť ako tohto elfa, je to príliš riskantné. Ale rob!"
Faranees bola fakt nervózna, a z toho Deren pochopil, že musí vážne robiť. Zavrel oči a predstavoval si prvého človeka, ktorý mu napadol. Cítil, ako ho Faranees pevné drží za obidve ruky. V hlave si vykresloval modré oči a blonďavé vlasy svojho najlepšieho a jediného kamaráta. Mareka.
Keď ich znovu otvoril, zbadal Faranees, momentálne s dlhokánskymi plavými vlasmi zapletnými do vrkoča, ako pozerá do zeme a snaží sa polapiť dych.
,,Nevšímajte si ma, ja to zvládnem. Len sa musím trochu rozdýchať. Premieňať niekoho iného je dosť náročné. Rýchlo poberte všetko, čo je nevyhnutné a vyrážame."
Všetci ostatný teda pobehovali po izbietke a strkali
veci do pláteného vrecovitého batohu pri dverách.
Deren netušil, čo sa im zíde a čo je úplne nanič a tak bral všetko, čo by potreboval v tom svete, kde doteraz žil. No keď sa do vreca snažil napchať obrovskú prešívanú deku a zbadal ako sa naňho pozerá Tora, radšej ju odtiaľ zase so zopár ťažkosťami vytiahol, hodil naspäť na kreslo a tváril sa akoby si prezeral jej vzor. Zato on na ňu zazeral, keď do vreca strčila akýsi pokrútený koreň. Vrece sa pomaly nadúvalo, no zdalo sa, akoby doň mohli napchať aj celú posteľ a stále by ešte mali miesto.
Napokon ho Fila zodvihla a bolo jasné, že majú všetko. Chytila Faranees za ruku a pomohla jej vstať. Prehodila si vrece cez plece a Derenovi sa zdalo, akoby sa spľaslo. Vyzeralo takmer ako prázdne.
Fila prešla stenou a za ňou aj všetci ostatný. Opäť sa ocitli v takmer prázdnej izbe. Vyzerala skoro rovnako ako predtým, no jedna vec ich aj tak znepokojila. V strede bola malá škvrna blata.
,,Nikto ani muk!" prikázala Fila.
Pomaly sa poobzerala, podala vrece Tore a napokon prešla do stredu miestnosti a zastavila sa tesne vedľa škvrny.
Sklonila pohľad a čosi si sama pre seba zamumlala. Faranees, Deren aj Tora ju v napätí sledovali.
Zrazu sa jej oči zväčšili, akoby zistila čosi, čo ju vystrašilo.
Och nie. Ja už chcem mať pokojný zvyšok dňa. Pomyslel si Deren. Bol si však takmer istý, že sa mu to nesplní.
Prechádzal pohľadom po izbe.
,,F-Faranees..." zašepkal jej do ucha, lebo to, čo zbadal, mu zamrazilo krv v žilách.
,,Tam.."
Opatrne ukázal do kúta izby. Faranees vyvalila oči. K File sa zozadu blížil malý komár so striebristými krídlami.
,,Niee.." zastonala potichu.
,,Musíme ju nejako upozorniť."
No skôr ako stihli hocičo urobiť, odvšadiaľ začali nehlučne vylietavať ďalšie komáre.
Fila spozornela a obzrela sa. Neváhala ani chvíľu a okamžite vystretla ruky a vykríkla čosi v jazyku, ktorému Deren nerozumel. Komáre sa na moment zastavili a Deren pochopil, že to je ich chvíľa. Vystrelil ku dverám nasledovaný Faranees aj Torou. Rozrazil dvere a vypadol von na studenú trávu. Obe dievčatá spadli naňho. Rýchlo sa však opäť postavili a otočili, aby zistili, čo sa stalo s Filou.
Deren zbadal ako ju komáre obkľúčili a chystajú sa ju uštipnúť. Fila sa na nich ešte posledný raz zúfalo pozrela, natiahla ruku a dvere sa zabuchli.
,,Niee!" vyhŕkla Tora.
,,Nezomrie. Viem, bude žiť."
,,Ako to môžeš vedieť?!" oborila sa na Faranees so slzami v očiach Tora, no niečo na Faranees ju upokojilo.
,,Cítila by som, keby mala zomrieť alebo trpieť. Aj ty by si to cítila. Vieš to." odpovedala jej.
Tora na ňu len zúfalo hľadela. Zdalo sa však, že ju to presvedčilo. Otvorila vrece a hrabala sa v ňom.
,,N-nedávno mi hovorila, ž-že mňa o... opustí. Že sa v-vráti až o veľmi, veľmi dlhý čas a že nikdy už nebude t-taká, ako pred tým... Nebude si pamätať n-nič, čo dovtedy zažila..A..nechcela som to prežiť znova.. Ale ono to prišlo aj tak."
Stále sa hrabala vo vreci a neprestajne si utierala oči. Potom z neho niečo vytiahla a priložila si to k ústam. Deren si až teraz všimol, čo to je. Tora držala ten pokrútený koreň čo nedávno videl ako balila do vreca. Trasľavo sa nadýchla a fúkla doň.
Nič nepočuli, no zrazu sa z nevednokadiaľ vyrútil obrovský chlpatý tvor. Deren len vyvaľoval oči. Ten tvor vyzeral ako nejaký zmutovaný rohatý slon s líškou a trochu aj s dinosaurom. Tora odrazu z vreca vytiahla aj hrubý povraz a ako kamzík na tohto líškosaura vyskočila a omotala povraz okolo jeho rohov.
,,Skáčte!"zakričala na nich, lebo dvere domu sa už začali nadúvať. Skočiť asi dva metre do výšky však nebolo pre Derena celkom ľahké. Tesne vedľa neho zrazu presvišťala Faranees a tak isto ako pri Tore sa zdalo, že s tým nemá žiadne problémy.
,,Aaalee..."
,,Neboj sa. Proste sa odraz a skoč."
To sa im ľahko povie. Pomyslel si Deren. Dvere chalúpky zrazu praskali a Deren zbadal ruku, čo ich vyvalila. Vynímal sa na nej velikánsky červený štípanec.
Viem to, neviem to, kašlem na to. Povedal si Deren. Predklonil sa a celou silou sa vyšvihol do vzduchu. Takmer zvreskol, keď sa vzniesol asi tri metre do vzduchu a následne dopadol na chlpatý chrbát zvieraťa. To nespokojne zabručalo, no na rozkaz Tory sa rozbehlo. Posledné, čo im stihla ešte Tora zakričať pred tým, ako sa strhol strašný vietor, bolo:
,,Držte sa ak vám je život milý!"