Daniel, obyčajný chlapec sa zrazu dozvie niečo, čo zmení celý kolobeh dejín. Musí zachrániť dva svety naraz. Ak chcete vedieť aký svet a čo sa stalo, čítajte ďalej...
Derenova noha sa dotkla mokrej trávy. V tom momente pocítil na celom tele nepríjemný pocit chľadu, akoby vsúpil do tekutého ľadu. Len čo sa celý prepchal cez dvierka, začul, ako sa zabuchli. On sa však len rozbehol vpred. Svet okolo sa mu rozlieval pred očami, akoby sa všetky farby roztekali. Bežal rýchlejšie, ako zákony fyziky dovoľovali. Okolo neho už bol hustý les a svetla ubúdalo. Preskakoval koreňe, obiehal stromy a vyhýbal sa konárom. Zrazu zbadal dve sivé šmuhy, ktoré sa trochu odlišovali od zelenohnedého lesa. Len dúfal, že to je Vali a Marek. Stále sa k nim viac približoval, no ony sa zas odďaľovali. Bol zúfalý. Napokon spravil to jediné, čo mu napadlo. ,,Mareeek! Valiii!" kričal z plných pľúc. Už strácal nádej. Zastal a farby sa začali opäť spájať a vytvárať pevné obrazce. Aj dve šmuhy zastali. Teraz už vedel rozoznať ich obrys a bol si istý, že to sú ľudia. Rozbehol sa k nim a kričal: ,,To som ja, Dan!" Postavy sa pomaly rozhýbali smerom k nemu. Už ich videl úplne. Rozhodne to boli oni. Marek a Vali. Už bol úplne pri nich... ,,Dan!" skríkla Vali. ,,Čo je to s tebou? Kde si bol?" vyzerala naozaj vystrašene. ,,Človeče, ani si nevieš predstaviť, ako sme sa o teba báli," doplnil ešte Marek. Vali k nemu pristúpila bližšie a chcela ho objať, no ruky jej prešli cez neho. Skríkla a ustúpila. ,,Čo sa ti to stalo?!" ,,Teraz ma dobre počúvajte, neviem či budem mať ešte príležitosť vám to niekedy inokedy vysvetliť." Obaja prikývli. ,,Našiel som stratenú čistinku. A..." nevedel, ako to má povedať. ,,Našiel som aj iný svet. Viem, že vám to bude pripadať ako hlúposť, ale je to tak. A niečo v tom svete nieje v poriadku. Niečo sa dostalo do tohto sveta. A niečo som tu videl. Žije to v tomto lese, lebo sa tu nachádza portál do toho sveta. Neviem, čo to je, ale je to nebezpečné. Aj pre vás. Nesmiete sa sem už vrátiť." Vali aj Marek naňho len civeli. ,,A-ale čo bude s tebou?" Vali sa triasol hlas. ,,Ja budem v poriadku." ,,Dan, ja nechcem aby si znovu odišiel. Prečo tu nemôžeš ostať?" spýtala sa Vali a Marek len prikývol. Derenovi sa ťažko hovorilo, lebo to ani sám vlastne nevedel. ,,Už niet cesty späť. Neviem sa sem vrátiť." Keď to povedal, celá ťažoba tejto situácie naňho doľahla. Už to bolo definitívne. ,,Musíte odísť z tohto lesa. Niečo tu čaká, ale netuším na čo. Sľúbte mi, že odídete a nevrátite sa. Prosím..." Vali vzlykla. Napokon spolu s Marekom povedala: ,,Sľubujem." Deren zrazu zbadal, že o pár metrov ďalej je akási väčšia tma ako bola predtým. Akási nepreniknuteľná tmavá hmla. Nepáčilo sa mu to. ,,Rýcho, utekajte! A neobzerajte sa!" takmer zakričal Deren. Nevedel to povedať ináč, nedalo by sa to. ,,Ale..." ,,Prosím! Bežte! Kvôli vám... a kvôli mne." Obaja sa naňho ešte pozreli a rozbehli sa preč. Deren sa na nich ešte chvíľu pozeral, a snažil sa zadržať slzy, ktoré mu zvlhčili oči. Napokon sa otočil a naozaj, za sebou zbadal tie dvierka, ktorými vošiel. Natiahol sa za kľučkou, no tesne predtým, ako sa jej dotkol, ho čosi zovrelo. Otočil sa, no nič nevidel, pocit však pretrvával. Všade bola len tma. Srdce v hrudi mu divo búšilo. To čosi ho stlačilo silnejšie. Musím... len... prejsť... cez... dvere... pomyslel si. Nešlo to. Vtom si uvedomil, že nieje hmotný. Ako ho môže niečo držať, keď je nehmotný? V tom momente, ako si to uvedomil, sa stisk stratil. Okolo neho bola stále tma, no on vedel, že je len obraz. Otvoril dvere, ktoré tiež neboli skutočne tam a vošiel cez ne. Prepadol cez záves, ktorý zakrýval dvere a dopadol na tvrdú zem. Celý sa akoby rozhorel, pálil ho každý centimeter jeho tela. Nevládal sa ani pohnúť, gravitácia ho prekvapila. Zbadal Faranees s Ravienom, ktorý čosi držal v ruke, ako naňho vyvaľujú oči. Vedel, že niečo nieje v poriadku. A ešte ktomu ho pálilo rameno. S ťažkosťou sa posadil. ,,Ty!" zapišťal Ravien. ,,Ja?" Deren bol zmätený. Čo sa tu prepánajána stalo, kým bol preč? ,,Vy ste ma zneuctili! Využili! Čo keď ma teraz kôli vám budú hľadať?!" Deren zbadal, že Faranees sa potichu odkradla dozadu. Ravien rozvinul papier, čo mal v ruke a Derenovi stuhla krv v žilách. ,,Vidíš to?! Tak vidíš?!" Deren prikývol a asi už začínal chápať, čo sa tu deje. Na papieri bola akási smiešna karikatúra jeho vlastnej tváre. A pod ňou... och nie... Pod ňou bolo napísané:
Živého či mŕtveho, kto ho prinesie do Jaskýň lucerských, odmena ho neminie.
Deren sa prehrabol vo vlasoch a jeden si vytrhol. Bol tmavohnedý. Nie... Ravien divoko dychčal. ,,A teraz pôjdeš so mnou!" zakričal divoko. Zozadu sa však ozvalo: ,,On nikam nepôjde!" A v tom momente sa Ravien zrútil na zem. Za ním stála Faranees a vo vztýčenej ruke držala vylomenú nohu od stola. Deren na ňu len hľadel s otvorenými ústami. Ruka jej klesla a ona si čupla k bezvládnemu Ravienovi a ruky mu priložila na obe uši. Začala si mrmlať akési divné slová. Po chvíli stíchla a len občas poveda nie alebo eh. ,,Áno," zamrmlala napokon. Opäť začala hovoriť rečou, torej Deren nerozumel a ruky pomaly odťahovala od Ravienovej hlavy. Vyzeralo to, akoby mu z hlavy vychádzala akási svetelná hmla. Napokon celá hmla vošla do Faraneesinych rúk a ona sa od Raviena odtiahla. ,,Ty si mu práve odstránila spomienky?" spýtal sa Deren s úžasom. Faranees len prikývla. Deren chvíľu len hľadel na Raviena ležiaceho na zemi a potom sa spýtal: ,,Ako sa sem dostal ten oznam?" ,,No, vlastne si bol za tými dvierkami asi päť hodín." ,,Čo?! Veď tam to nebolo viac ako pár minút." ,,V rozdielnych svetoch je rozdielny čas. Preto tu všetci žijú tak dlho. Ale to nieje teraz dôležité. Po asi dvoch hodinách čo som tu s Ravienom čakala prišli na trh dvaja strážnici a začali na niektoré domy pribíjať klincami papiere. Keď sa priblížili k ravienovmu domu, vyletel von a začal protestovať proti tomu, aby papier pribili na jeho dom. Oni ho však neuposlúchli, ale keď odišli, Ravien ho strhol. Doniesol ho dnu a keď som sa ho spýtala, čo na ňom je, povedal že sa hľadá nejaký chlapec, čo Lucercom ukradol vzácne drahokamy keď ich prevážali. Keď som zbadala tvoju tvár, hneď som vedela, že ťa nehľadajú Lucerci, ale niekto iný. A potom keď si sa vrátil, tvoje maskovanie sa stratilo. A Ravien v tebe zbadal dobrú príležitosť zarobiť si." Deren chcel zdvihnúť papier, ktorý Ravienovi vypadol z ruky ale Faranees ho zastavila: ,,Nedotýkaj sa toho! Možno by to vedelo, že sa ho dotkol hľadaný a poslal by informáciu tým, ktorí ťa chcú." Deren sa chcel naspäť vystrieť, no ramenom mu prebehla silná bolesť. Zvreskol. Faranees sa otočila k nemu. ,,Čo tam máš?" ,,Ale nič. To tam je už dlho." Faranees mu odhrnula rukáv a keď zbadala znak, čo vyzeral skôr ako jazva, oči sa jej rozšírili. ,,Prečo si mi nepovedal, že máš na ramene čosi takéto?" ,,Mal som?" ,,To teda mal."
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
tento znak
Ahojte, dúfam, že sa vam kapitola páčila 😄 a prepáčte, že som dlho nič nepublikovala, ale proste obdobie testov, poznáte😅 ale už je potom, tak by to mohlo byť lepšie Budem rada ak dáte 🌟 a follow a podporí ma to v mojej tvorbe 😻 Vaša Amba_Creator 🎆 A nech máte pekný deň (alebo noc) 😊
