Stay with me (NamJin / BTS)

2

Bolo ráno. Chlapec sa práve chystal do školy. Žil sám. Už od svojích deviatich, kedy mu umrela mama a on ušiel od pestúnov.

Tak, ako každý deň aj dnes si obliekol školskú uniformu a tmavomodrú mikinu. No, okrem toho všetkého si dnes okolo krku obmotal bledoružový pletený šál. Obul si plátenky, vzal tašku a odišiel z domu.

Škola nebola pre neho peklom. Učil sa dobre. Ale nemal kamarátov. Našťastie pre neho bol v maturitnom ročníku a do celoštátnych skúšok zostávalo len pár týždňov.

Po škole sa zastavil v obchode a kúpil malú tortu. Peniaze mal z maminej poistky, ktorá bola celkom vysoká, ale nie večná. Peniaze sa míňali rýchlejšie než by si želal.

Vyšiel z obchodu a svoje kroky nasmeroval na svoje obľúbené miesto.

Pláž.

Sadol si na betónové mólo a rozbalil tortu. Pľúca sa mu zaplnili morským vzduchom, ktorý miloval. Z batohu vytiahol balíček zápaliek. Otvoril ho, jednu z nich vybral a škrtol ňou. Pomaly začal zapaľovať jednotlivé sviečky.

Aké úbohé, oslavovať narodeniny v deň úmrtia vlastnej matky.

Zapálil poslednú sviečku a zápalku hodil do mora.

,,Keď som bol menší, prisahal som, že toto nikdy nespravím. Ale dnes mám deväťnásť a jediné čo si želám je brigáda a priateľ, ktorý by ma miloval až dokonca môjho života," povedal.

Zavrel oči a sfúkol malé plamienky.

Otvoril oči a povzdychol si.

,,Ty si ma privolal?" ozval sa za ním hlboký hlas.

Chlapec sa otočil a vyplašene pozrel na mužskú postavu, ktorá stála pred ním.

,,Č- Čože?" spýtal sa chlapec a postavil sa na nohy.

,,Pýtam sa, či ty si ma privolal?" zopakoval svoju otázku muž.

,,Neprivolal," odvetil chlapec stroho.

,,Tak, čo tu potom robím?" začudoval sa muž.

,,Ja ne- aish! Počkať!" vyhŕkol chlapec.

,,Čo?"

,,Ste duch, však?" usmial sa chlapec.

Mužovi bola táto situácia nanajvýš nepríjemná.

,,Ja nie som-" chcel vyvrátiť chlapcove tvrdenie, ale ten ho prerušil.

,,To je v poriadku. Ste mŕtvy. Proste choďte do svetla za svojími blízkymi," povedal veselo chlapec.

,,Ty... vidíš duchov?" spýtal sa muž.

,,Pochopiteľne, keď sa na vás dívam. Aj včera som vás videl," odvetil chlapec.

,,Ale ja nie som duch," povedal muž.

,,Nie? Tak, čo ste? Smrtka?! Alebo... Dokkäbi?" usmial za chlapec.

Muž si len ťažko povzdychol čím odpovedal na chlapcovú otázku.

,,Óóó, naozaj ste Dokkäbi," zachichotal sa chlapsec a muž  - Dokkäbi, pretočil očami.

,,No, keďže som vás očividne privolal, mali by ste mi splniť dve želania," usmieval sa veselo chlapec.

,,Dve? Nehovorí sa náhodou tri? A vôbec! Prečo ti mám plniť želania?!" vyhŕkol Dokkäbi.

,,Ak ich nechce plniť, tak mi dajte aspoň tie kvety, čo držíte v ruke," povedal chlapec. No, už sa neusmieval.

Dokkäbi sa pozrel na malý zväzok pohánkových kvetov, ktoré natrhal na lúke, kde sa ešte pred pár chvíľami nachádzal.

,,Aké sú tie dve želania?" spýtal sa Dokkäbi.

,,Uhm... brigáda a priateľ..ka," povedal zahanbene chlapec.

,,Priateľka? Nie náhodou priateľ?" nadvihol obočie Dokkäbi.

,,Aish! Pýtate sa a pritom, poznáte odpoveď! Radšej mi dajte tie kvety!"
C
hlapec natiahol k nemu ruku a on mu kvety podal.

Chlapec sa usmial.

,,Čo znamená pohánka v kvetinovom svete?"

,,Milenci."