Stay with me (NamJin / BTS)

32

,,Dáš si niečo?" spýtal sa ho Jimin.

,,Len vodu," pousmial sa Jin a zahľadel sa von.

Opäť snežilo.

,,Nedívaj sa tam," zahriakol ho Jimin a podal mu pohár s tekutinou.

,,Prečo sa tak cítim? Prečo vždy keď sneží, tak šialiem? Prečo Jimin?" povzdychol si smutme Jin.

,,Každý zmenu počasia cíti inak. Si skrátka citlivejší. To prejde," ujistil ho Jimin.

Mrzelo ho, že mu musí klamať. Ale pravda bola zložitá a fakt, že Namjoon bol nazad, situáciu vôbec neuľahčoval. Jimin ho mal chuť preplieskať. Koniec koncov, Namjoon Jin-a len nechutne využil.

,,Jimin, včera večer som niečo našiel, ale nespomínam si odkaľ som to vzal," povedal Jin a z tašky vytiahol knihu.

Tú knihu.

Jimin zbledol a pomrvil sa na stoličke.

,,J-Je to len kniha," vykoktal Jimin.

,,Nie, nie je. Pozri," otvoril to na konkrétnej strane, kde boli zapísané tie riadky.

Jimin ich poznal naspamäť. Nemal ďaleko od infarktu či zrútenia sa, ale kvôli Jin-ovi to musel zvládnuť.

,,Možno si ju len niekde našiel a vzal si si ju. Nevieš predsa, čo bolo pred nehodou," povedal nakoniec Jimin.

,,Viem, ale dúfal som, že ty by si to moholvedieť," povzdychol si Jin.

,,Ľutujem, Jinnie," povzdychol si Jimin a Jin spozornel.

Jinnie.

To oslovenie. Mal pocit, ako keby ho už niekde počul. No, nie od Jimina. V hlave, niekde hlboko podvedomí počul ako jeho meno vyslovuje hlboký hlas. Zrazu zacítil aj známu vôňu pohánkových kvetov.

,,Už musím ísť," hlesol Jin, vzal knihu a bez pozdravu odišiel.

Kráčal po ulici. Nevnímal svet okolo. Tá spomienka ho vystrašila natoľko, že sa mu prevrátil žalúdok. Vzal do cez opustenú uličku, ktoru si častokrát krátil cestu domov z ateliéru.

Znovu dorazil domov.

Znovu prepukol v plač.

Izbu osvetlovalo len svetlo zapálených sviečok. Ležal na posteli a čítal tie riadky dookola.

Privoláš ho sfúknutím sviečok.

Odvrátil zrak a posadil sa. Natiahol ruku k sviečkam a jednu z nich vzal do rúk.

,,Tak, zistíme kto si," povzdychol si.

Nadýchol sa.

Sfúkol ju.