12

274 56 2
                                        

SeokJin si sadol na posteľ a prepukol v plač. Plakal až sa nemohol nadýchnuť. Ten pocit samoty bol tak silný, že sa mu hlava točila.

Chcel som len domov.

Schúlil sa do klbka a objal svojích plyšákov.

Čo je na mne také zlé?

Po hodine ležania a hľadenia do steny sa na dvere ozvalo klopanie. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil Namjoon. SeokJin ho hneď spoznal podľa výraznej vône, ktorá bola pre neho charakteristická.

,,Jinnie," vydýchol.

,,Nevolajte ma tak," sykol SeokJin a viac sa natlačil na kraj postele.

,,Prepáč mi. Ja... nemyslel som to vážne. Vyprovokoval ma. Ja... mám ťa rád," povedal Namjoon.

,,Ešte nejaké klamstvo?" zamrmlal SeokJin.

,,Len prosba," hlesol Namjoon. SeokJin sa k nemu otočil a prebodol ho pohľadom.

,,Neodchádzaj. Nechcem, aby si odišiel," prisadol si k nemu Namjoon.

SeokJin vedel, že keby odišiel bola by to istá smrť. Noci sú chladné a on nemá peniaze na nové bývanie. Navyše potreboval dokončiť školu a nastúpiť na vysokú.

Posadil sa pretrel si opuchnuté oči.

,,Dobre zostanem, ale mám dve podmienky," pozrel mu do očí.

,,Aké?" spýtal sa Namjoon. Vedel, že chlapec si nenechá len tak sypať popol na hlavu.

,,Prvá : poviete mi o sebe celú pravdu," začal SeokJin.

,,Dobre," prikývol Namjoon a chcel ho chytiť za ruku, no chlapec sa stiahol.

,,Druhá, je že sa ma nebudete dotýkať," povedal chlapec a Namjoon pochopil.

Postavil sa a odišiel z jeho izby.

Nevedel, čo ho ťaží viac.

Či fakt, že bude musieť povedať chlapcovi pravdu.

Alebo to, že stratil jeho dôveru.

Stay with me (NamJin / BTS)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang