Stay with me (NamJin / BTS)

7

Na druhý deň, po škole, sa chalepc - SeokJin rozhodol, že navštívi každú kuraciu reštauráciu v meste, ktorá bude hľadať brigádnika.

Navštívil prvú, druhú, tretiu a mnoho ďaľších, ale nikde ho neprijali. Sklamane sa pobral domov.

Namjoon predsa vravel, že to bude kuracia reštaurácia. Možno klamal.
Ako všetci.

Kráčal po ulici, keď jeho zrak upútal nápis.

,,Hľadám výpomoc." pozrel na názov obchodu a žiarivo sa usmial.

Tak, možno neklamal.

Vošiel dnu. Reštaurácia bola prázdna až na jednu osobu, ktorá sedela pri stole. Bol to muž. Vlasy mal v sivej farbe, oblečenú bielu košeľu, bledomodré rifle a plátenky.

,,Dobrý deň," uklonil sa SeokJin.

,,Vitaj, zákazník," povzdychol si dotyčný.

,,Oh, ja nie som zákazník. Chcel by som sa spýtať na to miesto brigádnika. Je tu niekde majiteľ?"

,,Ja som majiteľ," odvetil dotyčný.

,,Och... Je to miesto ešte voľné?" spýtal sa SeokJin.

,,Áno," odvetila stroho osoba sediaca na stoličke. Pôsobila smutne. Akokeby vo svojom srdci mala veľký žiaľ, ktorý nejde utíšiť.

,,Tak, teda. Volám sa Kim SeokJin, mám 19 rokov a som maturant. Som pracovitý a ochotný vykonať každú prácu, ktorú mi zadáte!" vyhŕkol zo seba SeokJin.

Dotyčný na neho pozrel. SeokJin-a až vydesilo akú má bezchybnú tvár.

,,Moje meno je Park Jimin a tak sa zdá, že toto je náš prvý spoločný deň," pousmial sa a SeokJin-ove srdiečko odradosti podskočilo.

No, šťastie netrvalo dlho.

Kruté stretnutie s realitou nastalo v tedy, keď prišiel domov. Pred dverami našiel svoj malý kufor a pár tašiek s lístkom.

,,Mám lepšiu ponuku. Zbohom. JH."

SeokJin-ove pery sa roztriasli a oči zaliali slzy. Uvedomil si, že sa z neho stal bezdomovec. Sadol si na schody, ktoré mal pred domom a smutne si povzdychol.

Mal som si miesto priateľa priať radšej stálu strechu nad hlavou. Ja hlupák!

Prehrabal sa v taškách a v kufri. Zistil, že mu veľa vecí chýba, ale bolo mu jasné, že číselný kód na dverách je dávno zmenený. Ale aspoň kytička od Namjoon-a mu zostala. Všetky nepotrebné veci vyhodil. Zapol kufor a okolo krku si obmotal svoj bledoružový šál. Postavil sa a pobral sa preč. Rozmýšľaľ kam by sa mohol uchýliť. Noci boli čoraz viac chladnejšie a v školská uniforma nebola práve najteplejšia.

Kráčal po opustenej ulici.

Zrazu sa pred ním zjavila mužská postava celá v čiernom.

Stačil jeden pohľad a SeokJin vedel, že je zle.

Osoba pred ním bola totižto Smrtka.