Stay with me (NamJin / BTS)

4

Chlapec unavene kráčal domov. V ušiach mal slúchadla a ignoroval ducha ženy, ktorý sa snažil upútať jeho pozornosť. Nemal náladu dnes odprevádzať duše iných na Druhý svet. No, duch mu z rúk vyrazil učebnice, ktoré si niesol domov.

,,Aish, čo je?!" vyhŕkol chlapec nahnevane a zbieral si učebnice zo zeme.

,,Vidíš ma?" spýtal sa duch a chlapec pretočil očami.

,,Ešte nejaká otázka?" povzdychol si chlapec.

,,Je to pravda?" spýtal sa duch a usmial sa.

,,Čo by malo byť pravda?" nadvihol obočie chlapec.

,,Že si Dokkäbi-ho spriaznená duša. Vraj ste sa včera stretli," vyškieral sa duch a chlapec si unavene pretrel oči.

,,Neviem, kto je Dokkäbi a už ma nechaj. Ak uvidíš svetlo tak do neho vstúp," zamrmlal chlapec a pokračoval v ceste.

Pred domom ho, ale čakalo nepríjemne prekvapenie.

Jung Hoseok.

Človek, ktorý mu prenajímal jeho skromný byt.

,,Dobrý večer," uklonil sa chlapec.

,,Zvyšujem ti nájom o 100 000₩," povedal chladne.

,,Č-Čože? P-Pane, ale na to nemám," vykoktal chlapec zdesene.

,,Ak to nemáš, tak sa odsťahuj," hlesol a odišiel.

Chlapec sa smutný odobral dnu, kde sa zvalil na posteľ. Bolo mu jasné, že nemá na to, aby platil tak vysoký nájom. A do toho ešte aj ten duch.

Prečo by som ja mal byť niekoho spriaznená duša?

Prezliekol sa, navečeral sa a pustil sa do učenia. Už bol takmer na konci, keď mu zrak padol na, už teraz usušenú, pohánkovú kytičku, ktorú dostal pred pár dňami od toho najdesivejšieho a najkrajšieho muža, akého kedy videl.

Bol vysoký a odetý v čiernych nohaviciach a v tmavomodrom roláku. Strieborné vlasy mal úhľadne učesané a jeho tmavé oči boli ako brána do iného vesmíru. A potom, keď prehovoril.

Musím zistiť, čo je zač.

Vytiahol balík zápaliek a vyšiel von na terasu. Vytiahol zápalku a škrtol ňou.

Zavrel oči a sfúkol ju.

Keď otvoril oči uvidel toho istého muža. Len teraz mal na sebe biele pyžamo, čierny župan a ruky založené na hrudi.

,,Zasa ty?" zamrmlal nepríjemne.

,,Naozaj ste Dokkäbi?" spýtal sa chlapec.

,,Prečo ťa to zaujíma?" ohradil sa muž.

,,Tak ste či nie?" založil si chlapec ruky na hrudi.

,,Áno som. Prečo ťa to zaujíma?" spýtal sa ho Dokkäbi.

,,Lebo duchovia hovoria, že som vaša spriaznená duša," odvetil chlapec.

Dokkäbi nadvihol obočie.

Len moje spriaznená duša môže vytiahnúť ten meč.

,,A ste mi dlžný dve želania," prehovoril chlapec.

,,Ak ti splním tie dve želania, necháš ma na pokoji?" spýtal sa Dokkäbi.

,,Áno," odvetil chlapec.

,,Dobre teda. Kuracia reštaurácia bude tvoje budúca brigáda. Zbohom," usmial sa Dokkäbi a chystal sa na odchod.

,,Počkajte a čo priateľ ?!" vyhŕkol chlapec a chytil muža za rukáv a nechal sa stiahnuť dnu do svojho domu.

No, keď otvoril oči zistil, že nie je vo svojej obývačke, ale na nejakej ulici. Obzrel sa a videl nápis obchodu v inom jazyku ako je kórejčina.

,,Ako sa ti podarilo prejsť so mnou dverami?" spýtal sa udivene muž. No, chlapec ho nepočúval. Udivene sa obzeral naokolo.

,,Kde to sme?" spýtal sa nakoniec.

,,V Quebec - ku. V Kanade."