,,Jin! Poď okamžite sem!"zakričala na mňa moja macocha.
Po otcovej smrti sa ku mne správajú ako keby som bol ich otrok. Čo vlastne je aj pravda. Môžem byť rád, že ma tu nechali bývať. Moje nevlastné sestri ma chceli vyhodiť na ulicu ale macocha im v tom zabránila. Myslel som si najprv, že ma má rada ale pravda bola iná. Nechala ma tu len preto aby oni nič nemuseli robiť a ja všetko. Starám sa o to aby mali vždy všetko, dozerám nad ostatnými čo tu sú s nami. Párkrát som aj utiekol keď som bol malý, ale vždy ma našli a týždeň som nedostal jesť. Po pár neúspešných pokusov som to vzdal a zmieril sa s osudom.
,,Volali ste ma?"
,,Prines dievčatám zo šatníka šaty do mesta."
,,Ako rozkážete."
Priniesol som im na môj vkus ich otrasné šaty a pomohol im sa obliecť. Potom som im podal pár šperkov a odišiel do kuchyne. Kde práve chystala jedna kuchárka obed.
,,Dobré ráno pani Móricová."slušne som pozdravil a usmial sa.
,,Dobré ráno Jin. Ako si sa vyspal?"
,,Dobre, pomôžem vám?"
,,Nie netreba. Zachvílu príde Marta a pomôže mi."
,,Dobre, ja tu zatial pozametám."povedal som a zobral si metlu.
,,Ďakujem ti."
,,Neni zač."usmial som sa.
,,Dobré ráno Jana."povedala ďalšia kuchárka čo vošla do kuchyne.
,,Dobré Marta."
,,Dobré ráno pani Kirišová."usmial som sa.
,,Dobré Jin."dala si dole kabát a začala tiež pripravovať obed.
,,Povedz nám Jin máš už nejaké dievča?"opýtala sa Marta.
,,Nie nemám."
,,Taký pekný chlapec a nikoho nemáš. Ak chceš môžem ti niekoho dohodiť."povedala Jana.
,,Nie to netreba."zasmial som sa.
Pozametal som a išiel hore za tými bosorkami, že či ešte niečo nepotrebujú. Našťastie nič nechceli a len som im pomohol do koču ktorý ich odviezol do mesta. Bodaj by sa niekte zrútil, mal by som od nich pokoj. Jin! Prestaň, je to tvoja rodina! Síce ťa využívajú ale máš aspoň kde bývať. Okríklo ma svedomie v hlave.
Zobral som si z kuchyne pohár vody a išiel do izby. No teda skôr do podkrovia. Je nízke tak tam musím chodiť po kolenách ale za to útulné. Macocha ma sem presťahovala v detstve. Najprv som mal najväčiu izbu v dome, ale zobrala si ju ona a ja som skončil tu. Podkrovie som si upravil podla seba tak to tu vypadá už lepšie. Mám tu aj okno cez ktoré sledujem bohatých ludí, ktorý sem chodia na plesy a tak.
Jin?!"zakričal na mňa z dola náš stajník.
Rýchlo som zbehol dole za ním a usmial sa.
,,Volali ste ma?"
,,Napadlo ma, že by si si mohol ísť zajazdiť kým tu nie sú tie ženské."
,,Naozaj?"rozžiarili sa mi oči.
,,Bež."zasmial sa.
,,Ďakujem."usmial som sa.
Rýchlo som sa išiel prezliecť a potom utekal do stajne. Milujem jazdenie. Naučil ma to môj nebohý otec. Vždy sme spolu ráno išli si zajazdiť a vrátili sme sa až okolo obeda. Vošiel som do stajne a namieril si to ku svôjmu koňovi. Kúpil mi ho otec ešte pred smrťou. Macocha mi ho chcela vziať ale po prehováraní, že len nech jeho mi nechá a ostatné si môže vziať tak nakoniec súhlasila.
Prišiel som k nemu a pohladkal ho po hlave, dal som mu jablko a objal ho. On sklonil hlavu a tiež ma objal. Odtiahol som sa od neho a prichystal ho na cestu von.
,,No čo Iskra, pôjdeme si zajazdiť?"len s hlavou súhlasne kývla.
Nasadol som na ňu a ona automaticky vybehla zo stajne do lesa. Cválali sme rýchlo ale keď sme sa blížili k vodopádu tak spomalila. Zosadol som dole a pozrel sa na tú nádheru. Iskra sa zatial napila.
,,Myslíš si, že dokážem vyliezť na tú skalu?"pozrel som sa na Iskru, ona len zaerčala a prišla ku mne.
,,Neboj budem opatrný."
Pomaly som liezol hore. Dával som si pozor a sústredil sa. Už mi chýbalo len pár centimetrov ale zle som sa chytil a padol dole. Našťastie som pristál na Iskrinom chrbte. Pozrela sa na mňa naštvaným pohladom a pomaly aj so mnou kráčala naspeť.
Sadol som si pohodlnejšie a pohladkal ju. Mám ju vaľmi rád. Je to môj najlepší kamarát. Pomaly sme už vychádzali von z lesa keď som náhle započul krik a erčanie koňa. Zastavili sme a počúvali. Pochvíli som počul aj štekot psov, to musia byť určite vlci. Zakril som si tvár a išli za tým hlukom. Bol tam nejaký muž s maskou na očiach, ktorý bojoval s vlkmi. Jeho kôň sa snažil tiež zahnať vlkov ale bolo vidieť, že ho pár poškriabalo.
Zosadol som a rýchlo si zobral konár do rúk. Zapálil som ho a išiel mu na pomoc. Akurát včas. Odohnal som s ním vlkov a potom zahasil oheň.
,,Ďakujem ti."povedal.
Neodpovedal som mu a išiel k jeho koňovi. Dal som mu na rany krém a potom bez slova vysadol na Iskru.
,,Počkaj. Ako sa voláš?"
Znova som neodpovedal a rozbehol sa domov.
Jinov🦄
Namjoonov🦄