Tam sme si sadli na jej kraj a rozprávali sa. Zistili sme vďaka tomu veľa vecí o tom druhom. Teda až na pár výnimiek u mňa. Nechcem mu ešte povedať kdo som. Určite by sa naštval a odišiel odomňa. A to by som nechcel.
,,Kráska prosím ukáž mi svoju tvár."
,,Ešte nie ale slubujem, že ti ju neskôr ukážem."
,,Dobre teda ale za to čakanie niečo chcem."
,,A čo také?"
Pomaly sa naklonil ku mne až som cítil jeho dych. Pozrel sa mi do očí a potom na pery. Neodolal som. Nahli sme sa bližšie k sebe a pocítili pery toho druhého. Bozkávali sme sa jemno, nikam sa neponáhlali, užívali si to. Za krk som si ho pritiahol k sebe a on si ma zas pritiahol za boky. Po pár minútach sme sa od seba odtiahli kvôli nedostatku vzduchu. Pozreli sme sa na seba a usmiali sa.
,,Už ťa nikam nepustím Kráska. Si len môj."
,,Len tvôj."povedal som a znovu sme sa bozkávali.
Pred pólnocou sme sa rozlúčili a rýchlo som utekal do izby. Tam som sa prezliekol a lahol si. Akurát včas, lebo ma prišla macocha skontrolovať. Keď odišla otvoril som oči a vydýchol si. Potom som si prešiel po perách a musel sa usmiať. Mal ich tak jemné. A keď povedal, že som už len jeho zamiloval som sa doňho ešte viac. Áno, ja Kim Seokjin som sa zamiloval.
Ráno som macoche a nevlastným sestrám prichystal raňajky a išiel pomôcť slúžkam s upratovaním. Keď už bolo všetko hotové jemne som zaklopal na Namjoonove dvere jeho izby.
,,Ďalej."
,,Dobré ráno, priniesol som vám čisté oblečenie."položil som mu ho na postel.
,,Ďakujem, mohol by si ešte otvoriť okná?"
,,Iste."otvoril som.
Keď som sa však otočil dostal som mŕtvicu. Namjoon akurát nemal na sebe košelu. Má tak nádherné telo. Jin spametaj sa!! Rýchlo som zatriasol hlavou a s dovolením som odišiel. Išiel som do záhrady natrhať pár kvetov do jedálne.
,,Ále čo to tu máme?"povedal nejaký chlap za mnou.
Ostal som ticho a postavil sa. Kdo je to? Čo chce?
,,Ako sa voláš zlatíčko?"pervezne sa uškrnul.
,,J-Jin."
,,Pekné meno pre pekného chlapca."pritiahol si ma k sebe a chytil ma za zadok.
,,Nechajte ma!!"odstrčil som ho.
,,Nedovoluj si!!"dal mi facku.
Padol som na kolená a chytil sa za líco. Ruže mi popadali na zem a zničili sa, lebo ten chlap ich postúpal. Chytil ma pod krkom a pritlačil k zemi. Nemôžem dýchať. On sa len zasmial a uškrnul sa.
,,Teraz si spolu užijeme."oblízol si pery.
,,Ja som ťa varoval."povedal niekdo a mečom mu prebodol srdce.
Zhodil som ho zo sebe a poriadne sa nadýchol. Bolel ma ešte krk z toho ako ma škrtil.
,,Si v poriadku?"pomohol mi vstať.
,,Áno ďakujem."
,,Neni zač. Som Jungkook a ty?"
,,Jin."
Ešte sme sa chvíľu rozprávali a potom sme išli do domu. Jungkook sa hneď uvítal s Namjoonom a všetko mu povedal. Začal sa ma hneď pýtať, že či som v poriadku a tak. Bol zlatý keď si robil starosti o mňa. Nechal som ich samích a išiel do izby. Viete Jungkook je Namjoonov mladší brat, určite sa majú o čom porozprávať.
Otvoril som si okno a kochal sa výhladom, keď náhle bolo počuť rozhovor Namjoona s Jungkookom. Boli na balkóne a keďže som mal otvorené okno tak som ich dobre počul. Bavili sa o mne, teda o Kráske. Vypočul som si to až do konca a viac sa do neho zamiloval. Má ževraj pre mňa Namjoon prichystané prekvapenie. Už sa teším. Zapišťal som ako nejaké dievča a zavrel okno.
