Po včerajšom divnom momente som sa snažil zamestnať prácou. Macocha mi dala pokoj ale sem tam mi dala naschvál dosť ťažkú prácu. Obliekol som si plášť a išiel do mesta kúpiť potrebné veci do kuchyne. Po ceste domov som si natrhal pár ruží, boli nádherné.
Keď som prechádzal okolo krčmi tak odtial vyšli traja opitý vojaci a obzreli si ma. Pridal som do kroku.
,,Kam ideš?!! Ostaň tu s nami!"zakričali.
Chytil ma jeden z ních za ruku a hodil o stenu. Bolestne som zakňučal a snažil sa ich odomňa odohnať. Ruže mi hodili na zem a zasmiali sa. Zakričal som o pomoc ale nikdo mi nepomohol, všetci sa len pozreli a išli ďalej. Keď už som si myslel, že je so mnou konec tak niekdo pribehol na koni a odhodil ich odo mňa.
,,Vypadnite! Ináč vás zabijem!!"ten hlas...
Zošuchol som sa po stene na zem a pritiahol si k sebe nohy. Záchranca si čupol predo mňa a pohladkal ma po hlave. Hneď som jeho ruku odstrčil a postavil sa. On sa na mňa zarazene pozrel.
,,Deje sa niečo?"skúsil to znova, odstrčil som ho.
,,Čo by malo? Len som si niečo uvedomil."
,,Jin čo sa deje?"opýtal sa Namjoon.
,,Nič nerieš."chcel som odísť ale on ma zastavil.
,,Čo si si uvedomil?"
,,Že si len poriadny hajzel!! Na nikom ti nezáleží!!"
,,Jin.........ako môžeš niečo takéto povedať? Nič som ti neurobil."
,,Ale Kráske ano."zarazil sa.
,,Čo všetko vieš? Poznáš ho?"
,,Viem, že si ho vymenil za niekoho iného a áno poznám."
,,Kde je? Chcem mu to vysvetliť."
,,Máš smolu, vy dvaja sa už neuvidíte. A vieš prečo? Lebo si poriadny hajzel!!"
Odsotil som ho od seba a išiel domov. Po ceste som sa ukludnil a rozmýšlal čo ďalej. Nemôžem byť kvôli nemu smutný. Som silný! To dám!
Vyložil som veci a išiel za macochou. Kázala mi nech upracem dvor. Urobil som čo chcela. Večer som počkal kým sa najedia a potom som sa tiež najedol. Keď som umýval riad prišli do kuchyne moje nevlastné sestry.
,,Potrebujete niečo?"
,,Takže ty si tá osoba ktorú knieža miluje. Teda miloval."začali sa smiať.
,,Nechejte ma."
,,Na to zabudni. Práve sme sa začali len baviť."
Nechal som ich tak a išiel do izby. Celá táto rodina je debilná. Najradšej by som odišiel, keby som mal kam. Namjoon sa na mňa vykašlal a Jungkooka poznám len chvíľku. Nemám nikoho ku komu by som išiel. Zostanem tu trčať až do smrti.
U kniežaťa doma
,,Prečo sa tak správal? A ako vedel o Kráske? Ach.............chýba mi."
Zobral som si pohár s alkoholom a napil sa. Chcem ho mať pri sebe ale nemôžem. Čo ak mu zas ublížim?
,,Nazdar!!"ako hurikán do obývačky pribehol Jungkook.
,,Čau."
,,Prečo si smutný?"
,,Chýba mi."sadli sme si na gauč.
,,Neboj, je to dobrý milý chalan. Vráti sa k tebe."
,,O čom to hovoríš?"
,,Ehm ja.............zabudol som na jednu vec. Vidíme sa neskôr."
Skôr ako utiekol som ho chytil za ruku a posadil na gauč.
,,Teraz mi povieš čo vieš ináč za seba neručím!"
,,Dobre ale sľúb mi, že sa nenahneváš."
,,Sľubujem."
,,No vieš...........................Jin je Kráska."
