Pomaly ku mne išlo, začal som cúvať. Keď nás delilo len pár krokov Tae ho so svojou silou odhodil. Chytil ma za ruku a bežali sme preč. Pri vodopáde nás dobehlo a napadlo Taea. Bili sa až do krvi. Keď to monštrum chcelo Taea zakusnúť vrazil som mu palicov, otočilo sa na mňa a rukou ma odhodilo preč. Narazil som do stromu a zakňučal od bolesti. Tae ho rýchlo chytil zozadu a zlomil mu vez. Vydýchol som si ale Tae mi kázal nech utekám.
,,Prečo bežíme?"povedal som za behu.
,,Ešte žije."
,,Ako sa dá zabiť?"
,,Len obetou."čo?
Nevedeli sme kam bežať ďalej tak sme zastali. Zrazu ma napadlo, že by sme mohli ísť k vodopádom ktoré mi ukázal Namjoon. Tentoraz som chytil ja Taea za ruku a bežali sme. Zastali sme až na mieste.
,,Kde to sme?"opýtal sa Tae.
,,Namjoon mi toto miesto ukázal."
,,Je tu pekne."
,,To teda je."
,,Jin?"povedal za nami Jungkook.
,,Jungkook?! Kde si bol? Čo sa stalo? Kde je Namjoon?!"
,,Utiekli sme sem, lebo macocha na nás poslala monštrum a Namjoon už ide."
Keď som ho uvidel bežal som k nemu a poriadne ho objal. Som rád, že je v poriadku. Našťastie mal len pár škrabancov.
,,Si v poriadku?"
,,Ano som, neboj sa Jinnie. A ty? Čo naše dieťa."
,,Obidvaja sme v poriadku. Vďaka Taeovi, zachránil nás."
,,Ďakujem Tae."povedal Namjoon keď sa na neho pozrel.
,,Za toto macocha zaplatí."povedal nasrane Jungkook.
,,To určite."prikívol Tae.
Zrazu k nám pribehlo monštrum a mňa a Namjoona odhodilo na zem. Jungkook sa hneď premenil a vrhol sa naňho, Tae mu pomohol.
Namjoon sa uistil či som v poriadku a pozrel sa mi do očí. Ja som ho pohladkal po líci a povedal mu nech im ide pomôcť. Dal mi pusu a išiel. Zatiaľ čo sa oni bili ja som sedel na zemi a rozmýšlal o tom čo povedal Tae.
,,Len obetou."
Zrazu ako keby zastal čas, všetko okolo mňa zostalo stáť. Postavil som sa a snažil sa prísť o čo ide.
,,Konečne sa stretávame Jin."povedal nejaký muž.
,,A vy ste kto?"
,,Čarodej, ktorý zaklial chalanov"
,,Teší ma."
,,Aj mňa. Rozmýšlaš o tom čo ti povedal brat, však."
,,Ano. Čo to má znamenať."
,,Čo si myslíš o týchto vodopádoch?"
,,Že sú prekrásne."
,,To teda sú, ale sú aj čarovné. Ak nejaká nadprirodzená nesmrtelná bytosť skočí dole, zomrie."
,,Tak môžme zabiť to monštrum."zaradoval som sa.
,,To ano ale bude potrebné k tomu aj obeť."povedal a zmizol.
Pochvíli čas išiel normálne. Chalani stále bojovali, ale bolo vydno, že to už dlho nevydržia. Obeť..................už viem čo tým myslel. Chalanom sa podarilo monštrum zahnať ku kraju vodopádu.
Keď sa monštrum pozrelo iným smerom rozbehol som sa k nemu. Z celej sily som do neho vrazil a spolu nás zhodil dole. Monštrum zarilo do mňa pazúre v snahe sa oslobodiť. Nevnímal som bolesť, zavrel som oči a myslel na tých ktorích nadovšetko milujem.
