Skôr ako sa ma dotklo ho niečo odhodilo. Bolo to ďalšie monštrum, ale toto sa trochu podobalo tomu z horiaceho domu čo nás vtedy zachránilo. Začali sa biť, bol to krvavý boj. Nakoniec vyhralo to čo ma zachránilo.
Prišlo ku mne a lahlo si vedľa mňa. Chudáčik bol celý krvavý. Jemne som ho pohladkal po chrbte. On sa na mňa pozrel a potom si položil hlavu na moje stehná. Hladkal som ho až kým sa jeho dych upokojil. Sadol si a pozrel sa na mňa. Zavrel oči a premenil sa. Preto teraz predomnou sedel Jungkook. Čo!!?
,,Jungkook preboha. Poď k vode."
Ponoril sa do vody a relaxoval. Celý čas som ho sledoval.
,,Čo si zač?"opýtal som sa.
,,Obyčajný človek ako ty, len mám kliatbu."
,,Prečo ju máš? Má ju aj Namjoon?"
,,Má ju aj Namjoon. A prečo? Lebo sme pred 2rokmi urobili blbosť a preto teraz musíme za to trpeť."
,,Čo ste urobili?"
,,Zabili sme si vlastnú sestru."zamrzol som.
,,Ako sa to stalo?"
,,Keď sme boli všetci traja ešte deti tak sme stretli jedného čarodeja. Žili sme s ním až kým sme dospeli, potom sa stala nehoda. Ja a Namjoon sme sa raz moc opili a naštvali jedného muža. Prišiel k nám domov, pobili sme sa. Neviem ako sa to stalo ale behom bitky Namjoon bodol našu sestru do srdca. Kým umrela nám odpustila. Čarodej však nie. Preto nás zaklial."zotrel som Jungkookovi slzu.
,,To mi je ľúto."
,,Namjoon to najhoršie znáša."
,,Počkať, takže to monštrum čo ma zachránilo v tom horiacom dome bol Namjoon?"
,,Áno. Môžme sa kedy chceme premeniť ale stáva sa, že sa niekedy nedokážeme ovládnuť a tak môžme ublížiť aj milovaným."zostal som ticho.
Keď sa Jungkookovi vďaka kliatbe zahojili rany išli sme ku mne domov. Bolo smiešne, že sa musel počas cesty zahalovať aby mu nebolo vidieť to dole. Rýchlo išiel ku mne do izby a niečo si obliekol. Poďakoval a odišiel.
Lahol som si na posteľ a rozmýšľal. Mal by som sa Namjoonovi už ukázať. Prežil si toho s Jungkookom veľa.
