Keď som sa zobudil Namjoon pokojne spal. Potichu som odišiel z izby, potreboval som sa napiť. Nalial som si vodu do pohára a rozmýšlal. S Namjoonom som spal 2krát, dá sa otehotnieť aj vďaka tomu? Ďalej som už nad tým nerozmýšlal. Odložil som pohár a otočil sa, čakalo ma však ale milé/nemilé prekvapenie. Predomnou stál Tae...
Obidvaja sme boli ticho, len sme si navzájom pozerali do očí. Potom som si všimol rany na krku a ruke. Chcel som sa ich dotknúť ale Tae mi chytil ruku a odtiahol sa.
,,Čo sa ti stalo?"
,,Nič čo by ťa malo trápiť."povedal chladne.
,,Takže mi to nepovieš?"
,,Nie."
,,Prečo si prišiel?"
,,Len ťa pozrieť."pozrel sa inam.
,,Chýbam ti, však."
,,Nie."
,,Lebo ty mne áno."zarazil sa.
Chcel niečo povedať, ale len sklonil hlavu a bol ticho. Pristúpil som k nemu a objal ho. Síce ma bil v detstve ale aj tak je to môj brat. Ktorý ma nadovšetko miluje.
Odtiahli sme sa od seba. Chytil som ho za ruku a posadil ho na stoličku. Zobral som si veci k ošetreniu a položil to vedla neho na stôl. Vyzliekol si vrchnú časť oblečenia a nechal ma nech mu to ošetrím.
,,Urobila ti to macocha?"
,,Ano."
,,Prečo?"
,,Lebo som ťa nepriviedol."zosmutnel som.
,,Prečo si sa nebránil?"chvíľu váhal či má odpovedať.
,,Keď tam má monštrum tak sa to nedá."ono furt žije?!
Zrazu som počul za sebou kroky. Otočil som sa a uvidel Namjoona s vražedným pohladom. Prišiel som rýchlo k nemu a dal mu ruky na hruď.
,,Prišiel v mieri, nemusíš sa báť."chytil ma za pás a schoval si ma za seba.
,,Čo tu chceš?!!"
,,Prišiel som Jina len pozreť."povedal Tae a išiel k nám.
,,Zrazu máš city?"odcekol.
,,Vždy som mal. Teda keď sa to týkalo, len Jina."
,,Máš šťastie, že tu neni môj brat. Chcel by sa ti pomstiť za to, že si ho vyhodil cez okno."
,,Bol to len reflex."zasmial sa.
Zrazu Taeovi niekto rozbil pohár o hlavu. Pomasíroval si poranené miesto a pozrel sa na Jungkooka ktorý stál za ním.
,,Prepáč, bol to len reflex."nevinne sa Jungkook usmial.
