Môj francúzsky cukríček (Texting)

1.Kapitola

Crrrrn

Zobudila som sa na ten otravný zvuk buďíka. Zdvihla som sa len s námahou a dotrepala som sa do kúpeľne, kvôli rannej hygiene. Potom som šla ku skrini. Vytiahla som si biely kroptop a obyčajné modré džínsy. Na to som si dala ešte koženú bundu. Obula som si biele konverzi. Zobrala som si ešte slnečné okuliare, keďže svietilo slnko. Zobrala som si na raňajky suchí chleba, keďže som nič iné nenašla. Vyšla som z domu. Prišla som k autobusovej zastávke a hor sa do školy.

                       ~~~
Prišla som zo školy, kde ma zase všetci ponižovali a šikanovali. Zapla som si mobil a išla na fejsbuk. Vyskočili mi tam upozornenia, no zaujalo ma jedno.

Používateľ/ka Francúzsky cukríček vám poslal/a žiadosť o priateľstvo.

Pre srandu som žiadosť prijala. Hneď mi naskočila prvá správa.

Francúzsky cukríček: Ahoj bonbónik <3

Sad_girl123: Poznáme sa?

Francúzsky cukríček: Zatiaľ nie, ale chcel by som...

Sad_girl123: Tak na to zabudni!

Francúzsky cukríček: Prečo? :'(

Sad_girl123: S takými ako ty si ja nepíšem!

Francúzsky cukríček: Tak aký som podľa teba?!

Sad_girl123: Si namyslený, panovačný francúzsky debil, ktorý sa musí do všetkého starať, nechaj ma!!!

Francúzsky cukríček: Prečo, bonbónik? ;)

Sad_girl123: Nevolaj ma tak!!!

Francúzsky cukríček: Prečo, bonbónik? Nepáči sa ti to?

Sad_girl123: Nie!!! Nepáči!!!

Francúzsky cukríček: Ale prečo, bonbónik?

Sad_girl123: Prestaň s tým!!! Nie som žiadny bonbónik!!!

Francúzsky cukríček: A čo keď neprestanem? :)

Sad_girl123: Tak si ťa bloknem!

Francúzsky cukríček: To by si mi neurobila :P Na to ma máš príliš rada...

Sad_girl123: Ha tak sleduj!

Blokli ste si používateľa/ku Francúzsky cukríček

Hodila som nahnevane mobil o posteľ. Čo si ten idiot o sebe myslí?! Že sa mi môže pliesť do života? Na to nech zabudne! Ja nie som jedna z tých, ktoré potrebujú aby ich niekto ľutoval! Začala som zúrivo chodiť po izbe a frustrovane si prehrabávala vlasy.

Bum.

Niečo padlo na zem. Išla som sa do obývačky pozrieť čo sa stalo. Našla som tam môjho opitého otca a prevrátený stolík. Všade sa povalovali črepiny. Zdesene som zhíkla. Otec sa na mňa znechutene pozrel.

,,Ty sviňa domáca! Čo sa tu poflakuješ?! To nemáš čo robiť?! Si mi úplne nanič! Si nula! Presne ako tvoja matka! Skap už konečne!!" Prepaloval ma nenávistným pohľadom. Zalapala som po dychu. V očiach ma štípali slzy. Zrazu sa napriahol a hodil po mne poloprázdnu fľašu tvrdého alkoholu. Pokúsila som sa uhnúť, ale fľaša ma trafila do tváre. Zatmelo sa mi pred očami a s buchotom som padla na zem. Jediné čo si posledné pamätám, bol otcov víťazoslávny úsmev.

•••
Na začiatok trošku kratšia časť, ale ďalšiu to nejako vynahradím... Dúfam, že sa páčila...😎

Váš Lenni🖤