7.Kapitola

75 5 1
                                    

Rýchlosťou blesku som sa postavila.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa jej a ona kývla hlavou k Mikeovi.

,,Potrebujem s tebou hovoriť, mladý pán. Bez publika," druhú vetu už adresovala mne.

,,Čo sa stalo?" opýtal sa prezmenu Mike a ja som si zatiaľ zobrala mobil a šla na chodbu.

Premýšľala som, čo sa asi stalo. Čo mohlo byť také vážne, aby sa Alica tvárila až tak vážne? Nervózne som kráčala po chodbe. Bola som naozaj zvedavá ale nechcela som načúvať. Keď som prechádzala okolo dverí od našej izby prudko sa otvorili. Nestihla som sa uhnúť a dvere ma silno udreli do tváre. Letela som asi 2 metre až kým ma nezastavila steny. Bolestivo som dopadla na zem. Zaskučala som a chytila sa za poranenú hlavu.
Mike sa ku mne sklonil a jeho nahnevaný výraz sa zmenil na ustarostený.

,,Veľmi sa ti ospravedlňujem. Ja som taký debil! Za moje chyby trpíš prosím odpusť mi! Si v poriadku? Prosím povedz že áno." so zúfalým pohľadom prechádzal po mne očami a hľadal známky vážneho zranenia. Upokojujúco som sa na neho usmiala a s malými bolesťami sa postavila.

,,Veď ty krvácaš!" zhrozene zhíkol. Priložil svoju teplú dlaň na moju hlavu a keď ju odtiahol bola od krvy.

,,To je vpoho. Nič mi není, len taký malý  škrabanec to je." povedala som pokojne no on ako keby nevnímal. Zrazu ma len zdvihol na ruky a utekal so mnou neprieč chodbou.

,,ZAVOLAJTE DOKTORA! POTREBUJE DOKTORA!" vykrikoval a stále so mnou utekal. Sestričky len zmätene vychádzali z izieb a obzerali sa kto vytvára ten hluk. Keď nás uvideli rozišli sa našim smerom. Dve sestričky ma prevziali z jeho rúk a zaviedli do jednej z izieb. Onedlho prišiel doktor. Začal si prezerať moju hlavu a niečo si mrmlal. Mike tam len nervózne postával a nespustil zo mňa očy. Zmohla som sa len na slabý úsmev pokým ma nepohltila tma.

Môj francúzsky cukríček (Texting)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang