Môj francúzsky cukríček (Texting)

8.kapitola

,,Kedy sa preberie pán doktor?" prehovoril nejaký mužský hlas.
,,Každú chvíľu." po tomto som rozlepila svoje oči a poobzerala som sa po okolí. Moju pozornosť upútala osoba stojaca hneď nado mnou. Mike. Keď si všimol, že som hore nahodil ten najšťastnejší úsmev aký som kedy videla a hodil sa mi okolo krku.
,,Tak som sa bál. Toto mi už nerob skoro so schytal infarkt." na zdôraznenie jeho slov sa chytil za srdce. Pobavene som sa uchechtla a pokrútila hlavou.

,,Tak moje zdravie ti je na smiech? To si zapamätám." povedal naoko urazene a vystrčil spodnú peru. Na stotinu sekundy sa niečo mihlo v jeho očiach no príliš rýchlo to zamaskoval, tak som nestihla identifikovať čo to bolo. Vyzeralo to ako hlboký smútok, ale možno som si to len predstavovala.

,,Ále vieš že to tak nieje." povedala som s úsmevom a šťuchla ho. Jemu sa radostne zalesklo v očiach, ale stále si udržiaval výraz odkopnutého šteniatka. Bol neuveriteľne zlatý. Doktor si odkašlal a ja som sa mikla od ľaku keďže som si ho dosiaľ nevšimla. Mike od mojej postele trocha odstúpil aby mal dostatok miesta.

,,Slečna Janequin utrpeli ste ľahký otras mozgu takže si vás tu ešte preistotu necháme na pozorovanie. Ale o týždeň by sme vás už mali prepustiť." prehovoril a pri tom sa pozeral do nejakých papierov. Ešte skontroloval nejaký prístroj na ktorom som bola pripojená a odišiel. Mike sa len potešene usmial a už si líhal ku mne. Ja som sa len tak tak stihla posunúť bližšie ku kraju aby ma neprivalil.

,,Vyzerá to tak že spolu strávime viac času." povedal natešene. Tak už viem z čoho bol taký vysmiaty. No priznám sa, aj mne to zlepšilo náladu.
,,Nuž budem to musieť nejako už prežiť." pokrčila som plecami a nevinne sa na neho usmiala.
,,No dovoľ? Ja som náhodou veľmi zábavný spoločník. Som si istý že sa nebudeš so mnou nudiť." povedal hrdo a vystrčil svoju hruď na ktorej som mala položenú hlavu.
,,To sa ešte uvidí." zašomrala som si popod nos no on to aj tak počul. Neveriaco pokrútil hlavou a prehupol sa nado mňa.

,,Čo si to povedala?" začal ma štekliť. Ja som sa len nekonrolovateľne smiala a snažila sa brániť no proti nemu som nemala šancu.

,,Prepáč, prepáč, beriem späť. Si ten najlepší spoločník akého som si mohla priať." prehovorila som keď som už nevládala chytiť dych. On zo mňa spokojne zliezol a ľahol si späť akoby si nič nestalo. Ja som si len utierala slzy smiechu.

,,No vidíš ja som to vedel." povedal a pritiahol si ma do náruče. Takto sme sa ešte dlho rozprávali o všeličom až sme nakoniec zaspali.