an_idiot_987: Zahrajme si hru :)
Sad_girl123: Akú?
an_idiot_987: Nazvime to originálne, Hra na otázku.
Sad_girl123: A jak sa to hrá?
an_idiot_987: Ja sa ťa niečo, hocičo opýtam a ty mi pravdivo odpovieš. Potom naopak a takto to pôjde, až kým nás to neprestane baviť. :)
Sad_girl123: Aha, no dobre, ale pýtam sa prvá.
an_idiot_987: Ok, tak začni.
Sad_girl123: Koľko máš rokou?
an_idiot_987: 19 ty?
Sad_girl123: 16
an_idiot_987: hmm tak to môže byť ;)
Sad_girl123: Čo? Nechápem
an_idiot_987: Nechaj tak ;) Pýtaj sa ďalej si na rade
Sad_girl123: Aké je tvoje krsné meno?
an_idiot_987: To som ti už povedal, Idiot. Ale móžeš ma volať Lenni. Som na rade, prečo to o tebe píšu?
Sad_girl123: Kto? Čo?
an_idiot_987: No nejaký týpcy. Označili ťa v rôznych strašných príspevkoch.
Sad_girl123: No, asi si to zaslúžiš vedieť. Vieš, keď som bola menšia zomrela mi mama. Otca to položilo a začal veľa piť. Postupne ma začal týrať. Psichycky aj fizycky. Nedávno po mne hodil fľašu a ja som skončila v nemocnici. Po prebudení som zistila že spáchal samozvraždu a tak sa zo mňa stala sirota.
an_idiot_987: Fúha tvojej mami mi je ľúto ale to čo sa stalo tvojmu otcovi mi nie je. Bol to blbec.
Zahrialo ma pri srdci, myslela som si, že bude ako ostatný, ktorí ma za to uplne nenávidia.
Sad_girl123: Ďakujem
an_idiot_987: Za čo?
Sad_girl123: Že nie si ako ostatný.
Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpila sestrička s posteľou na ktorej ležal môj anjel. Až teraz keď som ho skoro startila si uvedomujem že mi není ľahostajný. Vstala som a prešla k Mikeovi ktorý sa na mňa smutne usmieval. Ja som ho pohladila po ruke a on privrel oči. Po tom čo sestrička odišla, ľahla som si k nemu.
Stále sme si pozerali do očí. Po tele sa mi rozlievalo príjemné teplo a v tom momente som nechcela nič iné než ho pobozkať. On mal na to zrejme rovnaký názor pretože konečne spojil naše pery. Ja som viac než ochotne spolupracovala. Po chvíľke sme sa odtiahli lebo nám došiel vzduch. Čelami opretými o seba sme lapali po dychu. Zavrela som oči a usmiala sa. Keď som ich otvorila v Mikeových sa zračila nervozita.
,,J-Ja... Musím ti niečo povedať." prehovoril do ticha izby. Úprimne som sa vystrašila.
,,Mám leukémiu." povedal a mne sa v tom momente zrútil svet.
DU LIEST GERADE
Môj francúzsky cukríček (Texting)
FanfictionDvaja úplne odlišný ľudia. On slávny francúzsky spevák a ona obyčajné slovenské dievča. Možnosť, že sa spoznajú je mizivá. No čo ak? Čo ak jej napíše pod pseudonymom? Nájdu si k sebe cestu? Charlotte Janequin to v živote nikdy nemala ľahké. Jej ma...
