Môj francúzsky cukríček (Texting)

3.Kapitola

Píp Píp

Zobudila som sa na nepríjemné pípanie. Keď som otvorila oči, oslepilo ma jasné svetlo. Zmätene som sa okolo seba poobzerala. Biele steny, prístroje okolo postele, sterilný zápach... Toto určite nie je moja izba! Ale potom kde som? Začala som sa rozpamätávať a spomienky mi vyrazili dych. Buchot v obývačke, opitý otec, fľaša letiaca na mňa...veď... ON SA MA POKÚSIL ZABIŤ!!! Slzy sa mi začali tlačiť do očí. Toto nemôže byť pravda. No to nevysvetľuje kde sa nachádzam. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpila mne neznáma žena.

,,Dobrý deň, ako sa cítite?" prehovorila a milo sa usmiala. Ja som sa zamračila.

,,Kto ste?! Kde to som?! Ako som sa sem dostala?!!" vrieskala som na celú izbu a prepalovala ju zlostným pohľadom.

Ona zarazene zostala stáť a chvíľu na mňa vystrašene pozerala. Potom sa spamätala a odkašlala si.

,,Ehm, som sestrička Alica a ste v nemocnici. Utrpeli ste rozsiahle zranenia hlavy a môžete trpieť dočasnou amnéziou. No ste stabilizovaná a nemalo by to mať žiadne následky. Možno až na pár jaziev." hovorila trochu rozpačito.

Potom sa ma ešte pýtala na pár otázok a odpovede si zapisovala. Ešte skontrolovala prístroje a odišla. Začala som sa nudiť, tak som si zobrala mobil, aby som nejako zabila čas. Keď som odomkla obrazovku zaskočilo ma, čo som uvidela.

Máte 53 neprečítaných správ.

Začudovala som sa, pretože nikdy som nedostala toľko správ. Ľudia sa väčšinou nezaujímali o to, ako sa mám, čo robím, či ešte žijem. Bolo to pre mňa neobvyklé. Pár správ tam bolo od operátora, pár z triednej skupiny no najviac od nejakého Sad_boy321. Zamračila som sa a zrolovala všetky správy.

Sad_boy321: Ahoj :)

Sad_boy321: Ako sa máš? :)

Sad_boy321: Asi sme spriaznené duše :D

Sad_boy321: Vieš, ty Sad_girl123 a ja Sad_boy321 :)

Sad_boy321: Chápeš...to isté...vpodstate... :)

Sad_boy321: Haló, si tam?

Sad_boy321: Prepáč ak ruším

Sad_boy321: Tak, ehm, keď budeš chcieť alebo sa budeš nudiť, tak mi napíš :)

Sad_boy321: No, tak ahoj zatiaľ :)

Sama pre seba som sa usmiala. Bolo to milé. Tak som sa mu rozhodla odpísať.

Sad_girl123: Ahoj, no mám sa nanič, keďže som v nemocnici :(

Sad_boy321: Si v poriadku?! Čo sa ti stalo?! :O

Sad_boy321: Haló, povedal som niečo zlé? Ak áno, tak prepáč nechcel som :(

Sad_girl123: Nie, to len... Je to osobné. Prepáč.

Sad_boy321: Neospravedlňuj sa. Nemáš za čo. Je v poriadku ak sa mi nechceš zdôveriť :)

Sad_girl123: Ďakujem

Sad_boy321: ;)

Sad_girl123: Na smutného chlapca si nejaký usmievavý

Sad_boy321: Nútiš ma sa usmievať :)

Sad_girl123: Ehm...no ďakujem za...kompliment?

Sad_boy321: Už som ti hovoril, že neďakuj :)

Sad_girl123: Tak zatiaľ ahoj

Sad_boy321: Ahoj :)

Odložila som mobil a hlboko som sa zamyslela. Konečne mi niekto aspoň trochu rozumie.

###

Ani neviem ako no zaspala som. To som si uvedomila vo chvíli keď som sa prebrala v bielej nemocničnej izbe. Takže sa mi to nezdalo a ja som naozaj skončila tu.

Chvíľku som sedela, ale potom ma začala zožierať nuda. Tak som schmatla mobil a pozrela si fejsbuk.

Máte 5 nových správ.

Bola som zvedavá, či mi náhodou neposlal správu aj Sad_boy321,tak som si to pozrela.

Čože?! Všetkých 5 správ mi poslal Sad_boy321?

Sad_boy321: Ahoj :)

Sad_boy321: Nechcem ťa rušiť.

Sad_boy321: Len som chcel, aby si vedela, že ak niečo budeš potrebovať, môžem sa pokúsiť pomôcť ti. :)

Sad_boy321: Si tu?

Sad_boy321: Asi spíš, tak potom napíš. ;)

Musela som sa usmiať. Žeby som mala nového kamaráta? Možno... Nie! Nemôžem si dovoliť taký luxus ako je priateľstvo. Navždy ostanem tou šikanovanou neviditeľnou chudinkou.

Sad_girl123: Ahoj. Už nespím, ale spala som. Nevyrušil si ma, mobil mám naticho. Ďakujem ti,ale pochybujem, že by si také niečo dokázal vyriešiť.

Sad_boy321: Hovoril som ti, že mi nemusíš ďakovať a pomôžem ti, na to sa zpoľahni. :)

Sad_girl123: Povedala som, že nie, tak to nerozpyplávaj!

Sad_boy321: Prepáč, ale myslel som to vážne.

Odložila som mobil. Čo si o sebe myslí? Ako si môže byť istý že mi vie pomôcť??!

Displej zasvietil a ukázalo sa mi na ňom oznámenie.

Máte 13 nových správ.

Kášlala som na to. Určite to boli správy od toho vraj smutného týpka.

Ani som nevedela ako, už stihlo vyjsť slnko, takže nastal deň.

Zrazu niekto zaklopal na dvere. Ani nepočkal na odpoveď a vošiel. Fantázia! Zas tá sestrička, Alica.

,, S-Slečna Charllote, m-mám pre vás zlé sp-správi. I-ide o vášho o-otca."vyjachtala zo seba.

Jej srdce vynechalo jeden úder.

Toto dopadne hrozne...

•••

Váš Lenni 🖤🖤🖤