Nedával tomu veľkú nádej.
No bola však to jediná možnosť, ako sa vysporiadať so zradou, ktorá zasiahla do jeho života a ponížila ho tak, ako si to nedovolil ešte nikto iný.
Bol to práve pracovník údržby, ktorý sa voči nemu otvorene postavil, čím ho vystavil možnosti, že by mohol byť aj on sám zraniteľný, že by bolo možné nerešpektovať jeho vôľu a beztrestne vyviaznuť z jeho rúk.
Celý ten sektor si potreboval preveriť, osobne, bez toho, aby mal ktokoľvek možnosť sa pripraviť na rozhovor s ním, bez toho, aby sa niekto pred ním dokázal ukryť. Ako jeden z nich toho dokáže omnoho viac, prestanú si pred ním dávať pozor, nebude len vzdialenou osobou, vzdialeným tieňom vzbudzujúcim strach.
Stane sa súčasťou ich sveta, aby odhalil akúkoľvek možnosť sprisahania proti nemu. Akúkoľvek možnosť, že by sa niekto odvážil ho zradiť.
Napriek tomu nedával veľkú nádej samému sebe, tomu že sa skutočne dokáže k ľudom priblížiť až natoľko, nikdy sa mu to nepodarilo, ani na akadémii, ani v Prvom ráde, vždy bol niečím výnimočným, no nikdy nedokázal patriť do ich kruhu tak, aby si získal na svoju stranu blízkeho človeka, bol len tým, o ktorom si mysleli, že spôsobí ich smrť, ak si prestanú dávať pozor, nič viac a nič menej. Preto neveril tomu, že by to tentoraz malo byť inak.
Aj keď celá záležitosť sa už rozbehla a on mal v úmysle vstúpiť do jednej z riadiacich buniek, ako nový zamestnanec, pod identitou, ktorú si vybral. Mal byť súčasťou tímu mechanikov a dostať sa k zložkám, ktoré až dosiaľ absolútne ignoroval. Tak blízko ako sa len dá k skutočnému svetu. Pokyny, ktoré si vypočul o svojho takpovediac teraz takmer veliaceho dôstojníka, nechával len voľne plynúť, ako odporúčania.
Bola tu len jediná osoba, ktorá vedela o jeho osoba, blízka Najvyššiemu vodcovi, takzvaný generál Z, ktorého nedávno opäť povolal do služby, on jediný bol teraz osobou, ktorej sa musel zodpovedať. Údajne jeden z jeho najvernejších strážcov z jeho osobnej stáže, jeden z tých, ktorý patril do jeho blízkeho okruhu, o to viac cítil poníženie spojené s tým, že musel skladať účty osobe, ktorú on sám považoval za nehodnú toho, aby sa starala do jeho záležitostí. Nikto iný nevedel o tom, že nie je len obyčajným mechanikom, ktorý ešte len nastúpil do služby.
Preto sa aj šéf údržby k nemu správal, akoby bol jedným z jeho poriadených, čo vzhľadom na okolnosti, musel považovať za primerané.
„Ben? Smiem vás tak volať?"
„Áno, samozrejme, pane."
To meno, ho zrejme prenasledovalo. Osoba, ktorú si vybral, bola majiteľom mena, ktoré mu nedal pokoj aj s iných dôvodov. No zmieril sa s tým, že to zrejme bude tak, potreboval bezproblémovú identitu, vzal si prvú, ktorú považoval za vhodnú, nešlo o žiadny návrat k tým starým záležitostiam, ktoré on sám považoval za bezpredmetné.
„Ak budete čokoľvek potrebovať, kedykoľvek ma môžete vyhľadať, ak by sa stalo čokoľvek, čo by som mal vedieť, samozrejme, takisto, no predpokladám, že čoskoro sa stanete plnohodnotnou súčasťou tímu."
„Ďakujem, pane, budem na to myslieť."
Bolo to po dlhom čase, čo niekomu poďakoval, po dlhom čase čo cítil tú povinnosť. Musel pripustiť, že Solo ho aspoň v niečom inšpiroval pri tvorbe jeho novej identity, ktorá možno bude ľudskejšia než pôvodne čakal.
Potom už nemali čas spolu ďalej hovoriť, otvorili sa pred nimi dvere vedúce do bunky, jedného z menších riadiacich stredísk údržby.
Jeho pohľad sa dotkol osoby, ktorá sa k nim ako prvá priblížila. Bolo to dievča, v červených šatách, dievča, ktoré sa stretlo z jeho pohľadom a on pocítil náznak záujmu z jej strany. Dievčatá a mladé ženy sa naňho nikdy nedívali tak láskavo, ako ona, nie keď bol sebou, teraz cítil, ako sa jej dotkol jeho záujem, iný než pociťoval predtým. Žiadny strach, žiadny hnev, žiadne obavy, len takmer potešenie z tej možnosti, že by mohol do jej života vstúpiť niekto nový, niekto kto bude odteraz súčasťou ich životov.
„Lia, toto je Ben Stiles, bol priradený do našej sekcie, ako mechanik, na základe kvalifikácie, by pokojne mohol byť tvojím majstrom odborného výcviku. Oboznám ho so všetkým, čo bude potrebovať a zoznám ho aj s ostatnými, hneď potom ako sa vrátia s terénu. Aj napriek jeho skúsenostiam, je to vôbec po prvý raz čo pracuje na mieste, s tak rozsiahlym ako je základňa Starkiller. "
„Rozkaz, pane."
Jej postoj a výraz, akoby bol zrazu omnoho oficiálnejší, keď sa dívala na svojho veliaceho dôstojníka, ktorý jej zrejme pripomenul, že nemá ešte celkom dokončenú kvalifikáciu v aj v jeho očiach je stále ešte len učňom. Čo jej zrejme dopomohlo k tomu, že nemusela nosiť uniformu. Jej odev ju znepokojoval, možno viac než pôvodne čakal, nedokázal od nej odtrhnúť zrak, cítil niečo zvláštne, niečo takmer až neopísateľné, keď stála tak blízko pri ňom.
Prebral sa z toho pocitu, až keď ho opäť oslovil šéf údržby.
„Ben toto je Lia Austenová, oficiálne pomocný technik a zatiaľ len v zastúpení, koordinátorka riadenia údržby."
„Veľmi ma teší, že ťa môžem spoznať, Lia."
„Aj mňa veľmi teší, že budem môcť s vami pracovať, pane."
Podali si ruky, po dlhom čase ho niekto prijal takýmto spôsobom, po dlhom čase necítil odpor ani chlad, z druhej strany.
Bol to zvláštny takmer až podmanivý pocit, cítil dotyk jej dlane, cítiť ako sa prebudil iný rytmus jeho srdca, blízky novému nepokoju.
