Podráždilo ho to viac než čokoľvek iné. To, že bola ochotná riskovať práve pre nich, pre nevedomú armádu, ktorú on sám považoval za veľmi nespoľahlivú a ľahko nahraditeľnú. Nikdy si k nim nedokázal vytvoriť dobrý vzťah ani ako k bojovníkom, ktorých mal viesť.
„Vie čo sa môže stať, ak sa to nepodarí?"
„Obávam sa, že áno, pane."
Sethov hlas sa stále chvel. Očividne ani on ešte nebol pripravený prijímať rozhodnutia istého druhu.
„Výborne. Skutočne skvelá práca, nič iné som ani len neočakával."
Vstal zo svojho kresla.
Na túto záležitosť sa bude musieť pozrieť osobne, buď bude jej tvrdohlavosť odmenená alebo sa aj ona ocitne v pasci.
Otázkou ostávalo či bude ochotný jej pomôcť, ak nastane ten druhý prípad alebo aj ju zaradí do tej menej dôležitej kategórie.
***
Položil ruku na plece mladého muža, ktorý naňho čakal na mieste, na ktorom prebiehali práce. Za iných okolností by to neurobil, ale ten chlapec vyzeral tak bezradne a znepokojene, až nemal na výber a musel sa uchýliť k tomuto spôsobu konverzácie, ak chcel z neho opäť aspoň niečo dostať, aspoň niečo rozumnejšie než prudké chvenie, ktorému čelil. Nevedel si predstaviť kedy a za akých okolností získali zamestnancov tohto druhu, no začínal mať vážne pochybnosti, či náhodou nie je niečo v neporiadku s výberovým procesom.
„Kde presne je práve teraz koordinátorka Lia?"
„Nie som si istý, pane, keďže systém práve teraz vykazuje jednu z tých kritických chýb, môže byť takmer kdekoľvek na vyčlenenom úseku."
To mu veľmi nepomohlo, rovnako ako prítomnosť ostatných trooperov z jednotky, ktorí si ho pochybovačne premeriavali. Svojím rozhodnutím si bezpochyby u nich popularitu nezíska, to mu bolo viac než jasné, no nemal v úmysle im čokoľvek vysvetľovať.
„Použijem protokoly a otvoríme tú časť, skôr než nastane ďalšia systémová závada."
Rozhodol sa to urobiť, kvôli nej, kvôli tomu, aby opäť mohla stáť po jeho boku, veľmi rýchlo si zvykol na jej prítomnosť, možno rýchlejšie než pôvodne čakal.
Seth sa viditeľne uvoľnil, dokonca sa čiastočne aj usmial, keď otváral jeden z tých prístupových kanálov, aby mu to umožnil.
„Ďakujem, pane, veľmi si vážim, že ste nám prišli pomôcť."
„No jednu vec si budeš musieť zapamätať, moje príkazy budú musieť byť rešpektované, ja som bol poverený vedením projektu, nie koordinátorka Lia, ja som zodpovedný za celý priebeh, ak rozhodnem, že nikto do sekcie nepôjde, nikoho tam nepustíš, ani keby to bol tvoj najlepší priateľ, či ktokoľvek iný, možno ti ešte vzhľadom na tvoj vek, nie je jasné, ako funguje práca pre Prvý rád."
