Ako si vôbec mohol dovoliť s ním hovoriť ako so seberovným, on je predsa nasledovníkom Najvyššieho vodcu, jedného dňa prevezme jeho funkciu a všetko čo s ním súvisí, jedného dňa pred ním aj on bude musieť padnúť na kolená ako jeho podriadený, jedného dňa bude rozhodovať o jeho živote a smrti.
Od neho bude závisieť či sa vôbec bude môcť vrátiť do chrámu, od neho bude závisieť či ešte niekedy vôbec uvidí denné svetlo.
Najradšej by sa vrátil k nemu a povedal mu, čo si myslí o jeho názoroch, týkajúcich sa jeho osoby, no nemohol to urobiť, Najvyšší vodca mu dal rozkaz, jasný rozkaz o ktorom nebolo možné viac diskutovať.
Nemal na výber, musel čakať, na to kedy generál urobí chybu, na to kedy Najvyšší vodca uzná, že nepotrebuje žiadny dozor.
Akoby nestačilo to, čo začal cítiť, to čo cítil už teraz, aj keď sa voči tomu už od začiatku bránil, aj keď nikdy nechcel, aby sa to stalo.
No stačilo len zavrieť oči a videl ju, jej pery, jej oči, to aká krásna bola, keď si obliekla tie prekliate šaty.
Čím dlhšie bol v jej blízkosti, tým viac cítil, že nemôže uniknúť, všetkým tým novým pocitom ani svojmu vlastnému telu, ktoré ho zradilo, takmer vždy keď bol v jej blízkosti.
