Hybrid Heart ✔

1

Ranné ticho preťal nepríjemný zvuk budíka ktorý tak každý nenávidí. A to platilo aj pre ružovovlasého mladíka ktorý len nespokojné zamručal. Nebýval ranným vtáčaťom ako niektorý ľudia. Rukou sa snažil nahmatať ten prekliaty stroj aby sa mohol poddať sladkému spánku ktorý by ho odniesol späť do sveta snov. Ale aj stále sa mu stále nedarilo vypnúť budík. Preto mladík s otráveným zamručaním zdvihol hlavu a konečne vypol ten hluk ktorý mu ničil sluch. Izbe zavládlo ticho a ružovovlasy mladík spokojné dopadol späť do vankúšov. Jimin celý šťastný nad výhrou malého stroja sa chcel vrátiť do ríše snov ale prvá myšlienka na školu sa mu kradla do mysle. Mladík v momente vyletel do sedu a svojimi gaštanovými očami sa pozrel na kalendár.

Posledná číslica na papieri bola zakrúžkovaná s červeným. Na perách mladíka sa objavil úsmev. Nebolo sa prečo diviť. Prázdniny boli na dosah ruky a študenti boli ako z reťazcov vytrhnutý. Jimin síce medzi ne nepatril ale tiež už mal školu pomaly po krk. Ružovovlasy mladík prehodil cez koniec postele nohy a postavil sa na stuhnuté nohy. Automatický ako robot prešiel k skrine s oblečením.

Rifle s potrhanými časťami na kolenách, kockovaná košeľa bola Jiminova obľúbená kombinácia. Stačilo ešte po upraviť nezbedne vlasy aby vyzeral dokonalo. Do zrkadla kde mal svoj odraz venoval jeden z ďalších úsmevov a vybehol zo svojej izby do kuchyne kde už stála postaršia žena a na panvici sa jej piekla jedna z palaciniek. Žena si zatiaľ svojho syna nevšimla a najďalej sa venovala robení raňajok. Až dotyk na jej páse donútil sebou trhnúť a pozrieť sa karhavým pohľadom na syna ktorý si spokojne odhryzol z ukradnutej lahôdky. Bolo jedno či ma Jimin 10 alebo 17, palacinky bolo jedlo ktoré miloval.

Keď si mladý študent pochutnával na ďalšej palacinke všimol si že hlavný člen ich rodiny nebol medzi nimi.

,, Kde je otec?" otázka bola normálna ale aj tak ju obidvaja členovia rodiny brali skôr ako rečnícku otázku. Hnedovlasá žena dorobila poslednú palacinku a otočila sa na ružovovlasého chlapca ktorý sa na ňu díval spýtavým pohľadom. Jisoo si povzdychla a prehrabla si vlasy do zadu.

,, Vstal skôr aby mohol pracovať na nejakom experimente." mladá žena mykla ramenami a natiahla k synovi ruku a prehrabla jeho ružové vlasy ktoré boli už aj tak dosť jemne na dotyk. Jimin nemal rád keď jeho otec pracoval na experimentov. Bál sa o neho, preto nebolo divu keď ucítil ťažký tlak v hrudi ktorý sa ho držal aj keď opustil dom. Myšlienky ružovovlaska sa stále vracali k odpovedi jeho matky. Dosť ho zaujímalo na čom jeho otec pracoval. Nikdy sa moc nebavili o jeho práci a aj keď sa Jimin pýtal, no nikdy odpoveď nedostal. Je jedno koľkokrát sa snažil niečo zistiť na akých experimentov pracuje ale zakaždým neúspešné. Dalo sa povedať že práca jeho otca bola zakázanou témou u nich doma.

Možno by sa nad tým Jimin viac zamýšľal ak by sa na neho nezavesil jeho starší kamarát. Bol na nich smiešny pohľad. Minseok bol dosť vysoký čo sa nedalo povedať o Jiminovi. Bol dosť nízky čo malo dôsledok že si z neho Minseok často krát robil srandu. Chlapec s hnedými prameňmi vlasov sa odtiahol od svojho kamaráta. Ale nezabudol pri tom ružovovlaskovi rozstrapatiť vlasy. Bože ako to len on neznášal. Ružovovlasy mladík venoval staršiemu zamračený pohľad a upravil si nezbedne rozstrapatené vlasy.

,, Pozeral si ráno správy?" starší z mladíkov venoval mladšiemu pohľad a jediné čoho sa dočkal bol Jiminov nechápavý pohľad. Bola pravda že mladší často krát sledoval správy ale dnes bol deň kedy ich proste nepozrel. V Jiminovi zavládla zvedavosť. Chcel vedieť čo bolo v spravách tak zaujímavé že si to získalo pozornosť jeho kamaráta. Skúmavým a zvedavým pohľadom sledoval Minseoka ktorý si dával na čas aby vyvoval vo svojom kamarátovi čo najväčšiu zvedavosť. Jimin nepatril medzi moc trpezlivých ľudí a Minseok to moc dobre vedel. Medzi mladíkmi vládlo ticho. Až moc hrobové ticho ktoré prehlušoval iba štebot vtákov a hlasy študentov ktorí s dobrou náladou išli do školy.