Slnko už bolo vysoko na oblohe a jeho slnečné lúče dopadali do všetkých kútov sveta. Len dvaja mladý chlapci sa ukrývali pred týmito lúčami v malej budove ktorá slúžila ako kaviareň. Jimin s Minseokom sedeli mlčky v boxe a popíjali čiernu tekutinu. Ružovovlasy mladík ktorého oči sledovali penu na vrchu kávy sa presunuli na sklo aby sa mohol pozrieť von. Ľudia chodili rýchlim tempom buď z práce alebo zo školy. Niekto by si myslel že keď je teplo tak si budú ľudia užívať ale pravda iná. V tom teplú nikto nemohol vydržať, preto nebolo čudo že všetci chodili po tieni a rodičia kupovali deťom zmrzlinu. A to Jiminovi nasadilo úsmev keď si spomenul keď on ako malý ťahal mamu za sukňu a prosil o dva končeky zmrzliny.
,, Chcel si sa niečo spýtať nie?" Minseokov hlas vytrhol jeho mladšieho kamarátka z myšlienok a ružovovlasy mladík svoju pozornosť presunul na svojho staršieho kamaráta. Na perách Minseoka hral malý úsmev. Jimin sa rozpamätal a keď pochopil otázku ktorú mi položil starší tak hneď prikývol.
,, Keď si pred školou hovoril že vieš niečo zistiť niečo o tých vraždách..." mladík sa odmlčal a odpil si zo svojho frotte príchuťou karamelu. Káva poláskala chlapcove poháriky a ružovovlasok čakal na prikývnutie aby mohol pokračovať. To prišlo veľmi rýchlo. ,, Tak čo si zistil?" mladík zdvihol jedno z upravených obočí a znova si odpil zo svojho frotteho. Minseok sa snažil tváriť vážne ale cukajuce kútiky úst ho stále prezradzovalo. Hnedovlasý mladík si odkašlal a prehrabol si svoje nezbedne vlasy do zadu.
,, Vraždy ktoré tu boli nemal na svedomí človek ale hybrid. Jeho posledná obeť stihla zavolať policajtov ale nedožil sa ich zachráni." zamrmlal po tichu starší z mladíkov a pozrel sa po kaviarni ako keby ich niekto sledoval. Ale za to si nevšimol mladikovho nechápavého pohľadu. Jimin už párkrát počul niečo o hybridoch ale aj toho bolo iba málo. Téma o týchto bytostiach ktoré sa objavili z ničoho nič bola zakázaná. Nikto o nič nevedel. Veriaci ich brali ako anjelov ktorí majú priviesť koniec sveta, iný ich zase brali ako zbrane pri vojne. Ale Jimin tomu nikdy neveril. Hybridy už dlho žili na ich svete ale iba pod rúškom noci ste mohli nejakého hybrida stretnúť.
,, Jimin!" hlas staršieho mladíka dostal mladšieho z tranzu. Jimin prudko zdvihol hlavu od svojej kávy a ospravedlňujúcim pohľadom sa pozrel na svojho kamaráta.
,, Prepáč nepočúval som. Čo si hovoril?" spýtal sa ružovovlasy chlapec na čo si Minseok povzdychol a pokrútil nad mladším hlavou.
,, Pýtal som sa ťa či by si vedel zistiť nejakú spojitosť medzi tým chytením toho hybrida a experimentom na ktorom pracuje tvoj otec." Minseok venoval Jiminovi karhavý pohľad ale hneď ho schoval za malým úsmevom keď mladší z chlapcov prikývol na prosbu staršieho. Jimin síce nevedel či sa mu to podarí alebo ak hej tak aké následky to bude mať. Téma vraždy a experiment bol pre nich uzatvorení. Takže teraz ich témy sa už týkali školí a plány na leto ktoré už pomalý ale isto klopalo na dvere. Frotte mali už dávno vypité keď sa rozhodli obidvaja uzatvoriť "debatný krúžok" a každú šiel svojou cestou domov. Jimin veľmi dlho rozmýšľal nad plánom ako sa dostať do otcovej laborky bez toho aby si toho niekto všimol. Z úst mu unikol tichým povzdych na čo si prehrabol vlasy a zadíval sa na display svojho mobilu. Dosť ho zaskočilo keď zistil že presedel so svojím hnedovlasým kamarátom takmer polovicu dňa. To bol asi dôvod prečo mladík zrýchlil v kroku a dúfal že zastihne otca doma. Čo sa stalo málokedy. Otca nie vždy vydával doma a keď už ho stretol bolo iba preto aby sa vyspal alebo si niečo zabudol.
Jimin keď uvidel známy dvojposchodový dom tak vo svojom ruksaku začal hľadať zväzok kľúčov aby zbytočne nemusel klopať či nedajbože zvoniť. Z ruksaku ktorom mal čistý bordel sa mu nakoniec podarilo chytiť kľúče. Ale potom nastal boj s hľadaním toho pravého. Nikdy sa asi nenaučí používať ten správny kľúč. No netrvalo to nejak dlho, správny kľúč sa dostal do dierky a ozvalo sa cvaknutie. Ružovovlasy chlapec čo najviac po tichu vošiel do domu a tiež po sebe ticho zatvoril. Skopal z nôh konversky a prvá miestnosť do ktorej šiel bola kuchyňa v ktorej sa svietilo.Kuchyňa bola malá, ale cez to priestranná tak, aby sa v nej dalo variť.
YOU ARE READING
Hybrid Heart ✔
Random,, Prečo?..." jemný hlas preťal ticho a hnedé očká sa pozreli na staršieho mladíka ktorý tak nebol normálnym chlapcom. Čierne uši vytŕčali z hnedých prameňov vlasov a čierny chvost ktorý sa vrtel z miesta na miesto. Mladý hybrid sa spýtavo pozrel na...